Školská analytička Zuzana Humajová v rozhovore pre HN

Čo chýba maturite?

Slabiny sú jasne čitateľné najmä pri ústnej časti. V zahraničí robia maturitu z väčšieho počtu predmetov a v dlhšom časovom horizonte. Študenti môžu zložiť maturitu z niektorých predmetov aj v nižších ročníkoch. Rozsah požadovaných vedomostí nebýva taký široký a obsah nie je prehustený poučkami. Maturita je orientovaná viac na praktické využitie vedomostí a otázky často pripravujú nezávislé expertné inštitúcie.

Akú váhu má maturita v zahraničí?

Vo väčšine krajín je vnímaná ako ozajstná „skúška dospelosti“. Za prípravu je zodpovedný predovšetkým študent. Učiteľ potom nemá motiváciu žiakom počas skúšky neprimerane „pomáhať“. Objektivita je zaručená aj vylúčením priamych vyučujúcich skúšaného zo skúšobnej komisie. V niektorých krajinách je zvykom robiť zo skúšky záznam slúžiaci ako podklad k hodnoteniu alebo spätnej kontrole.

Čo by sa malo na maturitách u nás zmeniť?

Naša maturita sa tvári, že je nová a objektívna, má však „starý šat“. Nečudo, že nie všetky vysoké školy ju akceptujú ako vstupenku na štúdium. Dôveryhodnosť a reálny obraz o schopnostiach študenta preukáže, ak sa upraví najmä obsah vzdelávania. Oveľa viac pozornosti ako výstupnému testovaniu treba venovať tomu, čo a ako sa študenti učia počas štyroch rokov.

Rozhovor bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 27. marca 2007.