Renomovaný americký klimatológ Richard S. Lindzen, ktorý sa podieľal aj na práci panelu IPCC, spochybňuje vinu človeka na globálnom otepľovaní. Bývalého viceprezidenta USA Al Gora, ktorý bije na poplach, pokladá za hysterika. Podľa neho by sme sa mali sústrediť na podstatnejšie problémy než „záchranu“ Zeme. Rozhovor s ním priniesol švajčiarsky týždenník Weltwoche.

.pán Lindzen, nazývajú vas „popierač klimatickej zmeny“. Cítite sa ako vydedenec?

Nie som nijaký vydedenec. Ak chcete naletieť tejto propagande, je to váš problém. Pracujem na svetoznámom Massachusetts Institute of Technology (MIT), som v spektre názorov mojich kolegov, teda rozmýšľajte chvíľu nad tým, čo sa vraví. Som človek, ktorý prežil holokaust, moji rodičia utiekli z Nemecka v roku 1938. Kto mi hovorí „popierač klimatickej zmeny“, uráža ma a uráža aj svoju vlastnú inteligenciu.

.prečo?

Pretože táto téma je taká komplexná amá toľko nuáns. Alebo si vážne myslíte, že všetci vedci bežia parádnym krokom za Al Gorom? Alebo že všetci majú jeho názor? Každý, kto má niekoľko neurónov medzi oboma ušami, by mal vedieť, že tomu, kto používa výraz „popierač klimatickej zmeny“, došli argumenty.

.dostávate vyhrážky smrťou ako niektorí z vašich kolegov, ktorí verejne vyjadrujú skepsu?

Och, áno, prišlo zopár e-mailov, ktoré ma posielajú do pekiel, ale to ešte nie sú nijaké vyhrážky smrťou.

.napriek tomu, o čo tu vlastne ide?

Každý, kto kladie otázky v tejto atmosfére, musí počítať s nenávisťou. Ľudia majú uveriť, že budú lepšími, keď budú celým srdcom veriť, že svet mieri ku koncu, ak ho hneď nezachránime. Rozvíjajú v sebe religiózny entuziazmus, sú vlastne ako islamisti. Každý, kto ľudí takto roznecuje, by sa mal hanbiť.

.vy ste teda rátali s útokmi?

Samozrejme. Vo Wall Street Journal som napísal, že vedci boli vytláčaní, že prichádzali o svoju prácu, pretože vyjadrovali skepsu k „faktom“ v otázke klímy. Laurie David, producentka Al Gorovho filmu, má blog, v ktorom písala o svojej radosti z toho, že týchto vedcov sa konečne podarilo vytlačiť.

.ale to je proti vlastnému chápaniu vedy, ktorá musí svoje tézy vždy nanovo overovať a falzifikovať.

Samozrejme. Ale je ľahké skorumpovať vedu, stalo sa to už veľakrát. Túto zimu som bol na celosvetovom stretnutí geofyzikov v San Franciscu. Rečnil Al Gore. A jeho posolstvo znelo: „Majte odvahu pridať sa ku konsenzu, robte to verejne a buďte slobodní vo vytláčaní odpadlíkov.“ Publikum bolo nadšené.

.čo ste urobili?

Mykol som plecami, vyšiel von a čítal som Georgea Orwella.

.čo chcete robiť? Máte to ťažké proti držiteľovi Oscara Al Gorovi, ktorý hovorí vety ako: „V hre nie je menej, ako prežitie ľudskej civilizácie.“

V hre je ešte viac, totiž vo firmách ako Generation Investment Management, Lehmann Brothers, Apple či Google má Gore silné finančné záujmy. Al Gore je kombináciou bláznovstva a korupcie.

.zastavte, to sú ťažké výčitky.

Po prvé, podporuje hystériu, čo v demokracii nikdy nie je dobré. Po druhé, má silné finančné záujmy. Jednoducho nie je nezávislý.

.hovoríte, že klimatická zmena nie je taká alarmujúca, pretože modely preceňujú význam CO2 na klímu. Tým protirečíte 95 percentám vedcov.

Ale je to tak. Vplyv CO2 je omnoho nižší, než predpovedali modely. Potom máte dve možnosti: model je nesprávny, alebo model je správny, ale rozdiel vytvára nejaká neznáma. Teoretici týchto modelov však išli, žiaľ, druhou cestou a povedali, že ten rozdiel spôsobujú aerosóly. Ale ako hovorí IPCC (Panel OSN o klimatickej zmene – pozn. prekl.): o aerosóloch nevieme nič. Používané modely sú teda prispôsobivé: ak vznikne problém, riešením sú aerosóly. To je nepoctivý prístup. Šéf Národnej rady pre výskum životného prostredia (NERC – National Environment Research Council) povedal čosi pozoruhodné: klimatickú zmenu musel spôsobiť človek, keďže si nevie predstaviť nič iné. Takejto duševnej neschopnosti by sa vedec nemal dopúšťať.

.pán Lindzen, aké sú potom fakty?

Fyzika nepopiera skleníkový efekt, koncentrácia CO2 vzrástla, 20. storočie je v priemere teplejšie o 0,5 stupňa.

.ako si vysvetľujete najnovšie otepľovanie?

Nevidím ho. K otepľovaniu dochádzalo od roku 1976 do 1986, potom sa to vyrovnalo.

.ale akceptujete, že je všeobecne teplejšie?

Áno, ale bavíme sa o desatinách stupňa. Ak zohľadníte neistoty v dátach, oteplenie bolo v rokoch 1920 až 1940, ochladenie do roku 1970, opäť oteplenie do začiatku 90. rokov. Nedá sa to však povedať tak presne, ako sa zvykne tvrdiť. Nemáme podstatné rozdiely medzi teplotami dnes a v 20. či 30. rokoch. Tento systém nie je nikdy konštantný. A vyhlasovať koniec sveta len pre pár desatiniek stupňa je smiešne.

.práve tieto desatinky by mohli mať nesmierne následky.

Áno, mohli by – opäť ten podmieňovací spôsob. Problém je v tom, že médiá robia obrovské divadlo okolo teplotných rozdielov, ktoré ležia v oblasti neistoty. Napríklad naše meracie metódy sú jednoducho príliš nepresné. Poviem to ešte raz: v poslednom storočí sa oteplilo, ale klíma je systém, ktorý sa stále mení. A je to turbulentný systém, ku ktorému nemožno pristupovať s dogmatizmom. Hlavná otázka ostáva: Je týchto 0,5 percenta veľkou alebo malou zmenou, je to vážne alebo nie? My to nevieme. Nikto by sa nemal hanbiť povedať, že veľa vecí je ešte neistých. A zopár desatiniek stupňa ešte nerobí leto večným.

.boli ste pri tretej správe IPCC. Čo hovoríte o poslednej, štvrtej?

Najskôr by som ju musel poznať (v čase rozhovoru ešte nebola známa – pozn. prekl.). Doteraz poznáme iba zhrnutie pre tvorcov politiky. Správa je však hotová od minulého októbra. Potom je potrebných niekoľko mesiacov, aby sa dostala do súladu so zhrnutím. Keby tak postupovali firmy s výročnými správami, bolo by to na všetkých titulkách novín a nebolo by to na ich prospech.

.prečo ste nerobili na štvrtej správe?

Nebol čas. Raz som sa na tom zúčastnil – aby som napísal dve strany. Robia na tom stovky vedcov, v tímoch, kde sú dvaja alebo traja zodpovední za zopár strán. Celé roky lietajú po svete. V týchto podmienkach sa nedá dobre pracovať.

.predpokladajme, že máte pravdu, že to všetko vôbec nie je také zlé, ešte nemáme dostatok dát – hoci to väčšina ostro spochybňuje. O čo teda ide?

Mnohé záujmové skupiny objavili klimatickú zmenu. Bude z toho profitovať každý, okrem obyčajných spotrebiteľov. Tí musia byť kŕmení propagandou. Vedec z toho profituje, prostriedky sa od raných 90. rokov viac než zdesaťnásobili. Potom je tu environmentálne hnutie, čo je multiliardová operácia, tisíce organizácií. A ťažkosť je v tomto: s obyčajným znečistením vzduchu a vody si poradíme. Preto sú potrebné problémy, ktoré sa nedajú odstrániť. Zmena klímy je teda atraktívna. Priemysel, o ktorom sa dá predpokladať, že je proti opatreniam týkajúcim sa CO2, profituje takisto. Azda je proti tomu, pretože je to opäť niečo, na čo sa musí pripraviť. Ale môže z toho vytĺcť peniaze, to priemysel vie. Veľké firmy milujú klimatickú zmenu. Hovoril som s istým človekom od producenta uhlia Arch Coal. Povedal, že je za boj proti CO2. Opýtal som sa: „To myslíte vážne, uhliarska firma, ktorá chce reštrikcie CO2?“ On povedal: Iste, my ich zvládneme, ale naši menší konkurenti nie.“

.energetický obor Exxon Mobil bol proti.

Áno, tí mali jedného (!) CEO, ktorý bojoval proti reštrikciám CO2 z princípu. Ale to, čo chce priemysel, je nasledovné: 1. Reštrikcie si chce určovať sám. 2. Všetky firmy by mali dostať rovnaké reštrikcie. 3. Chcú vedieť vopred, načo sa majú pripraviť. Potom predpokladané (domnelé, mutmassliche) náklady naložia na spotrebiteľa.

.a aké sú vaše záujmy?

Desaťročia robím v tejto oblasti a už sme začali rozumieť, ako veci fungujú. Potom nás nečakane prepadla simplifikujúca myšlienka, že klíma závisí iba od CO2. A tak bola zničená akákoľvek nádej, že zistíme, ako presne fungujú napríklad doby ľadové. Zrazu ľudia hovorili, že všetci vedci sú jednotní, ako keby sme žili v Sovietskom zväze.

.dnes sa pritom práve ruskí vedci odchyľujú od konsenzu.

Niektorí áno, iní nie. To je generačná otázka. Starí sa odchyľujú, mladí sa zaraďujú. Rusko malo dlhú tradíciu výskumu klímy, dnes starší vedci boli dokonca svetovou špičkou. A oni vedia, že tento simplifikujúci pohľad nedáva zmysel. Mladší chcú pozvánky do Európy, preto spolupracujú a robia, čo hovorí Európa.

.je svet taký jednoduchý?

Niekedy. Bolo jedno stretnutie v Moskve, organizované ruskou Akadémiou a Davidom Kingom, súčasným poradcom anglickej vlády. Keď sa dopočul, že sú sem pozvaní aj ľudia ako ja, chcel stretnutie zrušiť. Ale už bol na letisku. Teda prišiel a ako prvé povedal, že má pre ruských vedcov, ktorí súhlasia s jeho názorom, pozvánku do Anglicka.

.smejete sa. Zdá sa vám to veselé?

Nie, ale taký je svet.

.kedy ste sa preto prvýkrát rozhnevali?

V roku 1987 som dostal list od muža menom Lester Lave, ktorý je váženým profesorom ekonómie na univerzite Carnegie-Mellon v Pittsburghu. Písal, že vypovedal na jednom výbore v senáte a prítomný bol aj Al Gore. Lave vtedy povedal, že veda si ešte nie je istá, aké sú príčiny globálneho otepľovania. Al Gore ho z výboru vyhodil so slovami, že kto niečo také hovorí, nevie, o čom hovorí.

.ale Al Gore predsa nie je vedec.

Nuž, vystupoval v televízii po tom, čo jeho film prišiel do kín. Moderátor sa ho opýtal, prečo vychádza z toho, že hladina morí stúpa o šesť metrov, kým veda hovorí iba o 40 centimetroch. Odpovedal, že veda o tom nevie. Ale on vie. Myslím, že Al Gore je blázon.

.hnevá vás, keď sa politik stavia nad vedu?

Áno. Uisťujem Lestera Laveho, že veda si skutočne nie je istá. Ale krátko po tom, čo v roku 1988 vyšiel Newsweek s titulkou o globálnom otepľovaní, začalo prituhovať. Verejne som začal hovoriť, že dáta pokladám za príliš chatrné na to, aby sa mohli formulovať definitívne tézy. Mnohí kolegovia hovorili, že sú radi, že to konečne niekto vyslovil. Ale keď starší Bush zvýšil prostriedky na klimatický výskum zo 170 miliónov dolárov na dve miliardy, inštitúcie zistili, že ich budúcnosť je spojená s klimatickou zmenou. Dokonca na mojej MIT sú v tejto téme názorové rozdiely. Nie o základných otázkach, že sa teplota zvyšuje a že CO2 je skleníkovým plynom, ale hádka je o tom, či je klimatická zmena serióznou témou. A v tomto sa odlišujem od väčšiny mojich kolegov, podľa mňa to nie je seriózna téma. Ako seriózne sa mi javí rozmýšľať o príčinách dôb ľadových.

.čo vieme o dobách ľadových?

Veľmi málo. Doby ľadové nejako korelujú s parametrami zemskej dráhy, ale nevieme, ako to ovplyvnilo zmenu klímy. To sú seriózne témy v atmosférickej dynamike. Môžem vám povedať jedno: vieme toho veľmi málo.

.ako sa blížime k riešeniu?

Nikto nechce tento problém riešiť, lebo potom prestanú tiecť peniaze.

.pán Lindzen, aké je vlastne vaše chápanie ľudskej povahy?

Vidím ju, aká je, nie takú, akú by som ju rád videl. Po uzavretí montrealského protokolu v roku 1987 o ochrane ozónovej vrstvy vyschli peniaze na výskum, ozón už nebol problémom – hoci ešte stále je. Stratosférickí chemici dnes pracujú v oblasti stratosféry a klímy. Politika platí vedu, sme veľmi závislí.

.kto ju platí?

NASA. Inak nikto. Poviem vám jedno: problémy nechce nikto riešiť, pretože neistota je esenciálne dôležitá pre alarmizmus. Argument je vždy rovnaký: je to možno neisté, ale práve preto je to možné.

.hovoríte, že sa proti klimatickej zmene nedá nič podniknúť. Sme odsúdení na zánik?

Ja hovorím, že by sme proti tomu nemali nič podniknúť. Máme naozaj iné problémy. Keď si ako Američan pozriem Európu, vidím kontinent, ktorý si nerobí starosti s terorizmom, s možnou nukleárnou mocnosťou Iránom, s rozmáhajúcim sa islamizmom, ale s klimatickou zmenou. To je prejav spoločenskej hlúposti. Európa sa chce cítiť dôležito, to je hlúpe. A súčasne nijaká európska krajina nesplní kjótske kritériá. Nie, ja tomu nerozumiem: vraj si teraz treba zháňať nové žiarovky. Čomu to pomôže? Idú sa všetci zblázniť? Dúfam, že sa to čoskoro skončí.

.prečo by sa malo? Je to v ľudskej prirodzenosti.

To, že sa každých zopár rokov ohlasuje koniec sveta a potom sa zabudne, že sa opäť nekonal? To predsa nejde. Raz ľudí táto téma unaví a priklonia sa k niečomu inému. Prieskumy verejnej mienky tu v USA už ukazujú tento trend. Pravda vyzerá takto: Honda postavila malé hybridné auto, ale vôbec sa nepredáva. Ľudia chcú veľkú Toyotu Prius, aby susedia vedeli, že si kúpili hybrid...

.akým autom jazdíte?

Starou Hondou Accord, ročník 1998.

.v čo vlastne veríte?

Som v podstate religiózny, určite som viac veriacim než pozorovateľom. Niečo nad človekom existuje.

.a preto si nemôžete byť istý, že človek nemá na klímu vplyv.

To ani nikto nehovorí. Ale kto hovorí, že človek je príčinou toho či onoho, mýli sa. Nikto nespochybňuje, že CO2 absorbuje infračervené svetlo, čo má vplyv. Ak však zdvojnásobíte obsah CO2, mala by teplota stúpnuť o celý stupeň. Nič také sme však nepozorovali. Nemôžem uveriť, že by bol svet tak zle nastavený, že by si nevedel poradiť so zmenami – už ich predsa toľko zvládol.

.verí človek, že svet musí zomrieť, z toho dôvodu, že je aj sám smrteľný?

Žijeme v čase pesimizmu. Tak to bolo už v 19. storočí. Royal Society vtedy v jednom liste vláde napísala, že elektrifikácia Anglicka je pre obyčajných ľudí príliš nebezpečná a že ľudia by sa mali radšej rozhodnúť pre plyn. Ľudia dnes ťažia z technologického pokroku, ale nemajú ani najmenšie tušenie, ako fungujú ich zariadenia. To je tiež strata kontroly. Preto Al Gore navrhuje úplne zjednodušený obraz otepľovania klímy, aby tomu rozumel každý päťročný. To dáva ľuďom pocit, že rozumejú, o čo ide. A že s tým môžu niečo urobiť. Žiaľ, nie je to tak.

Richard Lindzen. Narodil sa v roku 1940. Je atmosférickým fyzikom a a profesorom meteorológie na slávnom Massachusetts Institute of Technology (MIT). Richard Lindzen je ostrým kritikom teórií o globálnom otepľovaní spôsobenom ľuďmi a politických tlakov na vedcov klimatológov. Má rozsiahlu publikačnú činnosť týkajúcu sa planetárnej atmosféry, monzúnov, Hadleyho cirkulácie, hydrodynamickej stability, vodného cyklu a ich úlohy pri vzniku ľadových dôb, klimatických zmien a sezónnych atmosférických účinkov. Krátke CV a odkazy na publikačnú činnosť Richarda Lindzena nájdete tu.

Rozhovor bol uverejnený vo švajčiarskom týždenníku Weltwoche, 13/2007. Preložil Martin Hanus, redaktor týždenníka .týždeň a spolupracovník KI.

Rozhovor bol uverejnený v týždenníku .týždeň 19/2007 dňa 7. mája 2007.