Riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda v krátkom rozhovore pre HN.

Čo si myslíte o návrhu na vytvorenie spoločnej eurovlády?

Považujem to za zámienku. Vplyvní predstavitelia Európskej únie si zobrali dlhovú krízu ako zámienku na vytváranie ďalších stupňov pre politickú centralizáciu. Toto sa preto dalo aj očakávať. Považujem to zároveň za veľké riziko a nemyslím si, že je to riešenie súčasných problémov.

V čom vidíte najväčšie riziko?

To najväčšie riziko podľa mňa spočíva v tom, že sa viac bude centralizovať nielen fiškálna, ale aj hospodárska politika v rámci únie. Tým pádom to prinesie väčšie riziká pre koncentráciu moci a obmedzovanie slobody a neefektívnejšie rozhodnutia. To považujem za vážne systémové riziko, ktoré môže nakoniec viesť k vytvoreniu Európskeho štátu, ktorý vlastne aj bol cieľom niektorých predstaviteľov únie.

Čo by mohlo vytvorenie ekonomickej vlády priniesť pre Slovensko?

To ešte nie je známe. Ja mám skôr obavy iné ako ekonomické. Potenciálne vytvorenie európskej vlády môže priniesť väčšie trenice, kto na koho dopláca. Niektorí daňoví poplatníci v tých krajinách, ktoré sú šetrnejšie, budú financovať iných, ktorí sú nezodpovednejší. Takéto tendencie k centralizácií môžu priniesť silnejšie nacionalistické vášne. Urýchľovanie vytvorenia európskeho štátu môže znamenať silnejšie nacionalistické reakcie, čo je taký prirodzený postup.

Nemyslíte si, že by následky pre Slovensko boli horšie, ak by sa takejto vlády odmietlo zúčastniť?

Nevieme, aké bude mať Slovensko možnosti. Nie je známe, ako budeme môcť reagovať. V tom prípade, ak by z toho pre Slovensko vyplývali sankcie, tak to by opäť len potvrdilo, že možnosť voľby jednotlivých členov je obmedzovaná. Potvrdilo by to aj silnejšie kompetencie EÚ, ktoré vytvárajú trenice. Aj samotný euroval protirečí súčasnej zmluve o EÚ. V každom prípade toto predpokladané vytvorenie spoločnej vlády je podľa mňa potvrdenie politickej centralizácie únie. Najväčšie problémy a riziká preto vidím v tom, že sa bude viac koncentrovať moc. Prinesie to menej efektívne rozhodnutia a zároveň to môže znamenať aj ďalšie finančné obmedzenia a riziká spoločnej inflácie a podobne.

Ako inak by sa mala dlhová kríza riešiť?

Prvé je riešenie nakumulovaných dlhov, najmä čo sa týka najproblematickejších krajín, ako je Grécko. Ak nie je schopné splatiť dlh, napríklad z privatizácie majetku, tak musí prísť k reštrukturalizácii dlhu. Čiže k odpísaniu dlhov a zodpovednosť musia niesť aj veritelia, či už sú to francúzske, nemecké alebo iné banky. Tu už nehľadáme dobré alebo zlé riešenia. Dlh sa nedá riešiť ďalším dlhom. Dlh môže byť buď len splatený alebo odpísaný a tam nesie zodpovednosť aj veriteľ. Ďalšie riešenie spočíva v tom, že vlády by sa mali zaviazať k vyrovnaným rozpočtom. To by som naozaj podporil, aby každá krajina dodržiavala vyrovnané hospodárenie, a tým pádom nezaťažovala ďalšími dlhmi do budúcnosti. Potom, samozrejme, riešením je snažiť sa zmeniť celkovo menový systém v eurozóne. Vytvoriť nejaké predpoklady pre krytie meny, napríklad zlatom.

Rozhovor bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny dňa 18. augusta 2011.