Znovu sa mi snívalo o Islande.

O  čo presne išlo, neviem. Len na cestu z  letiska v  Keflavíku do Reykjavíku si spomínam: vľavo hrozivo vyzerajúce more, vpravo neobývateľné lávové polia, v  diaľke syčiaca para. Predo mnou a za mnou vysvietená štvorprúdová cesta. A v diaľke najmenšie veľkomesto na svete.

Myslím, že tam bola aj úzkosť človeka snehom a vetrom uväzneného v Severných fjordoch a  dlhá, nervózna cesta autom zo severu na juh ostrova.

A možno aj pohľad cez okno na Austurstræti. A  horúci bazén vo Vesturbæjarlaugin pod mrazivo sivou oblohou. A Sigur Rós v Laugardalshóll a FM Belfast v NASA a Lay Low v Listasafn Reykjavíkur a Ghostigital v Tjarnarbíó. A možno aj Ási, Kari, Einar a Fridrik. A možno aj Mio v Greenhouse Studio a Valgeir v Kaffibarinn. A Hressó, Sódóma, Kaffismidja a Idnó. Možno nie všetko naraz...

Možnože sa mi nakoniec snívalo len o tej ceste z letiska a všetko ostatné som si k tomu primyslel až po zobudení.

Juraj Kušnierik v úvode svojej knihy Hudba ostrova (2011).

Na Islande v piatok 13. novembra 2015 náhle zomrel Juraj Kušnierik. Bude nám nesmierne chýbať.