Podľa alarmistov, ktorí varujú pred rizikami globálneho otepľovania, malo byť na našej plánete už teraz oveľa teplejšie. Ich predpovede sú oveľa pesimistickejšie, než skutočnosť, tvrdí americký klimatológ Patrick J. Michaels.

Tento rok bol extrémne horúci. Ľadovce sa veľmi rýchlo topia, hladina morí neustále stúpa. O pár rokov dosiahneme bod, kedy už nebude návratu.

Takéto správy čítame a počúvame už desiatky rokov v súvislosti s globálnym otepľovaním. Katastrofické scenáre alarmistov sa ziatiaľ veľmi nenapĺňajú.

O tom, ako je to v skutočnosti a čo reálne hrozí ľudstvu v dôsledku globálneho otepľovania, sme sa rozprávali s Patrickom J. Michaelsom, riaditeľom Centra pre výskum vedy v Cato Institute.

Patrick J. Michaels mal v Bratislave prednášku na podujatí Conservative Economic Quarterly Lecture Series, ktoré organizoval Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Jeho názory prinášame v rámci diskusie o globálnom otepľovaní.

V médiách stále zaznievajú správy o globálnom otepľovaní, ako neustále rastie teplota na Zemi a pod. Máme sa obávať o našu budúcnosť na tejto planéte?

O tom, či rastie globálna teplota, sa už nemusíme baviť. Z dlhodobých meraní vieme, že teploty na povrchu našej planéty sú v súčasnosti vyššie, ako boli pred sto rokmi.

Preto by sme sa mali zamerať najmä na budúcnosť, teda ako rýchlo bude postupovať globálne otepľovanie. Bohužiaľ, zatiaľ sme zistili, že medzi všeobecnými predpoveďami a realitou je veľmi veľký rozdiel.

Môžete to viac priblížiť?

Keď sa pozriete na historický graf vývoja globálnej teploty, tak nemôžete všetko otepľovanie prisúdiť len ľudskej činnosti. Medzi rokmi 1910 až 1945 ľudstvo totiž nevypúšťalo toľko skleníkových plynov, aby sa zvýšila teplota na našej planéte počas tohto obdobia o 0,4 stupňa Celzia.

A čo to spôsobilo?

To presne nevieme vysvetliť. Zatiaľ je v tom veľa otáznikov. Samozrejme, časť z toho ide na vrub emisií, avšak nie až tak veľká časť, ako sa väčšina klimatológov domnieva. Príkladom toho, ako sa mýlia, je porovnanie skutočných meraní za posledných dvadsať rokov s ich predpoveďami.

Stačí sa pozrieť na grafy a vidíme, že do roku 1995 sa prognózy na základe modelov Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) viac-menej zhodovali so skutočnosťou. Potom však nastal obrat.

Podľa týchto modelov, už mala byť globálna teplota za ten čas o takmer 0,8 stupňa Celzia vyššia. V skutočnosti sa za posledných dvadsať rokov oteplilo len o 0,2 stupňa Celzia. A tieto rozdiely medzi prognózami a realitou stále narastajú.

Preto tvrdím, že ide vlastne len o globálne vlažné otepľovanie. Keď som učil na univerzite, tak sa hovoril svojim študentom, ak chcete zistiť, aké je počasie, nepozerajte sa na predpovede a rôzne predikčné modely. Jednoducho otvorte okno.

Martin Odkladal. Celý rozhovor bol publikovaný na portáli aktuality.sk dňa 2. júla 2016 a nájdete ho tu.

Patrick Michaels: Prednáška CEQLS, 20. jún 2016

Patrick Michaels: Prezentácia pre prednášku CEQLS, 20. jún 2016