Zatiaľ čo vláda sa hrdí priaznivými makroekonomickými ukazovateľmi, ľudia sú čoraz viac daňovo preťažení

         

Bratislava | 15. 8. 2017 - Celkové daňové bremeno na Slovensku v minulom roku vzrástlo až na 61,86 % z priemernej odmeny patriacej zamestnancovi. Zamestnanec s priemernou mzdou tak pracoval na zaplatenie všetkých daní takmer 226 dní v roku a až od 227. dňa začal zarábať pre seba a svoju rodinu.

Vychádzajúc z týchto údajov by deň daňového odbremenia v tomto roku na Slovensku pripadol na dnes – 15. augusta.

Podľa aktuálne zverejnených výsledkov prepočtov European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) dosiahlo celkové daňové zaťaženie slovenského občana v roku 2016 až 61,86 % vo vzťahu k priemerným nákladom práce, teda k priemernej hrubej odmene patriacej zamestnancovi (viac v prílohe tlačovej správy).

Zamestnancovi s priemernou hrubou mzdou – 912 eur na mesiac – tak po zaplatení všetkých daní ostalo v roku 2016 iba 484 eur na mesiac, čo predstavuje 38,14 % z celkových nákladov práce, ktoré predstavujú približne 1269 eur mesačne. O väčšine zarobených peňazí ľudí tak rozhoduje za nich niekto iný.

Daňové bremeno v roku 2016 vzrástlo na Slovensku oproti roku 2015 o 0,8 percentuálneho bodu a oproti roku 2014 až o 1,5 percentuálneho bodu (pozri graf nižšie). Hoci štát niektoré spotrebné dane znížil, napr. zavedením 10-percentnej DPH na vybrané potraviny, vyšším zdanením podnikateľských subjektov celkové daňové bremeno občanov zvýšil. Symbolický deň daňového odbremenenia sa tak posunul (podľa aktualizovaného prepočtu) z minuloročného 12. augusta na 15. august.

Z priemernej odmeny patriacej zamestnancovi na Slovensku odkrojili v roku 2016:
- sociálne a zdravotné odvody takmer 35 %,
- daň z príjmov fyzických osôb 6,5 %,
- DPH 8,6%,
- spotrebné dane 3,8 %,
- iné dane takmer 8 % a
- zostatok peňazí zamestnanca s priemernou mzdou predstavoval iba približne 38,1 % (viď graf nižšie).

V minulom roku bol najviac zdanený príjem daňovníka (71,2 % z celkových daní), potom spotreba (25,1 %), majetok (2,0 %) a podnikanie (1,7 %). Spomedzi príjemcov týchto vynútením získaných platieb najviac nadobudol štát, vrátane fondov sociálneho zabezpečenia (81,1 % z daní), následne obce a VÚC spolu, súkromné spoločnosti a nakoniec EÚ (viac v prílohe tlačovej správy).

Stručne o metodike výpočtu celkového daňového bremena na Slovensku

Daňou sa de facto rozumie akákoľvek administratívne vynútená platba verejnému alebo súkromnému subjektu, najmä sociálne a zdravotné odvody, daň z príjmov fyzických osôb, spotrebné dane, distribučné dane pri sieťových odvetviach, DPH, poplatky platené verejnej správe a spoločnostiam s účasťou štátu alebo samosprávy, majetkové dane a tiež aj clo, poplatky, odvody a iné dane podnikateľov, ktoré prostredníctvom vyšších cien tovarov a služieb zvyšujú náklady spotrebiteľov, vrátane zamestnancov.

Celkové daňové zaťaženie vyjadruje podiel všetkých významných daní v ich ekonomickej podstate z priemernej hrubej odmeny patriacej zamestnancovi (priemerných nákladov práce). Takéto celkové daňové zaťaženie poskytuje ľuďom prehľad, koľko ich stojí správa, prevádzka a ingerencia celého verejného sektora.

Viac k metodike je k dispozícii v článku Daňové zaťaženie občana SR.

Tabuľka: Celkové daňové zaťaženie občana SR v roku 2016

Graf na zdieľanie: Štruktúra priemernej hrubej odmeny patriacej zamestnancovi v roku 2016.

Roman Scherhaufer, predseda predstavenstva EIC
Peter Gonda, riaditeľ KI
Michal Mesík, spolupracovník KI