Bratislava | 18. august 2019 - Celkové daňové bremeno v minulom roku dosiahlo 62,5 % vo vzťahu k priemernej odmene patriacej zamestnancovi. Zamestnanec s priemernou mzdou pracoval na zaplatenie všetkých daní vyše 228 dní v roku a až následne začal zarábať iba pre seba a svoju rodinu. Deň daňového odbremenia na Slovensku preto v tomto roku pripadol rovnako ako v minulom roku na 19. augusta, čo je o 9 dní neskôr ako v roku 2015. Najvyšší čas, aby sa na Slovensku začala diskusia nielen o výškach jednotlivých daní a iných parciálnych daňových zmenách, ale komplexne o celkovom daňovom zaťažení vrátane rozsahu a ingerencii štátu.

• infografika na zdieľanie | vyššie rozlíšenie pre tlač

Aktuálne výsledky prepočtov European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) poskytujú ľuďom orientačný pohľad, koľko ich približne stojí správa, prevádzka a ingerencia verejného sektora a o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát, respektíve verejná moc. Celkové daňové bremeno slovenského občana v roku 2018 dosiahlo podľa nich 62,52 % vo vzťahu k priemerným mzdovým nákladom, teda k priemernej hrubej odmene patriacej zamestnancovi s priemernou mzdou (viac v prílohe tlačovej správy). Rovnakou metodikou prepočítané daňové bremeno za minulý rok bolo v Rakúsku podľa Austrian Economics Center ešte o približne 4 percentuálne body vyššie ako u nás, pričom dosiahlo 66,73 %.

• infografika na zdieľanie | vyššie rozlíšenie pre tlač

Minuloročné daňové bremeno na Slovensku zostalo takmer na rovnakej úrovni predchádzajúceho roku (podľa aktuálne revidovaných prepočtov), respektíve oproti nemu nepatrne kleslo. Oproti roku 2014 sa však zvýšilo z úrovne 60,34 % o necelé 2,2 percentuálne body (pozri graf nižšie). V tom čase pritom došlo aj vďaka rýchlemu ekonomickému rastu k enormnému nárastu daňových a odvodových príjmov. Tie sa podľa údajov ministerstva financií zvýšili medzi rokmi 2014 a 2018 až o takmer 6,7 mld. eur.

• infografika na zdieľanie | vyššie rozlíšenie pre tlač

Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1013 eur na mesiac a s celkovou odmenou, ktorá mu patrí (mzdovými nákladmi) vo výške necelých 1411 eur, tak v minulom roku znášal bremeno všetkých daní v ekonomickom chápaní (akýchkoľvek administratívne vynútených platieb) vo výške takmer 882 eur na mesiac. Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodujú zástupcovia verejnej moci. Zodpovedá to aj podielu z potenciálneho celkového množstva tovarov a služieb, ktoré si kvôli daniam nemohol dovoliť. Len zostatok peňazí v sume 529 eur, respektíve 37,5 % mzdových nákladov, predstavuje reálnu nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré mohol za mesiac nakúpiť z celkovej odmeny vo výške 1411 eur v roku 2018.

Z tejto jeho celkovej odmeny mu v roku 2018 odkrojili najskôr príjmové dane (vrátane sociálnych a zdravotných odvodov) 44,7 %, následne majetkové dane takmer 2 % a nakoniec v podobe vyšších cien tovarov a služieb dane zo spotreby 14,9 % a z podnikania iných približne 1 % (graf nižšie).

• infografika na zdieľanie | vyššie rozlíšenie pre tlač

V kontexte členenia daní podľa právneho stavu predstavovali v roku 2018 sociálne a zdravotné odvody 34,9 %, daň z príjmov fyzických osôb 7,4 %, DPH 8,5 %, spotrebné dane 3,5 % a iné dane necelých 8,2 % celkovej odmeny patriacej zamestnancovi s priemernou mzdou. Zostatok peňazí tvoril spomínaných 37,5 % (pozri graf).

• infografika na zdieľanie | vyššie rozlíšenie pre tlač

V minulom roku bol zároveň najviac zdanený príjem daňovníka (71,5 % z celkových daní), potom spotreba (24,7 %), majetok (2,2 %) a podnikanie (1,6 %). Spomedzi príjemcov týchto administratívne vynútených platieb najviac nadobudol štát (79,3 % z daní), následne obce (10,3 %), potom súkromné spoločnosti (6,9 %), VÚC (3,5 %) a nakoniec EÚ (menej ako 0,1 %).

• infografika na zdieľanie | vyššie rozlíšenie pre tlač

Takéto enormné daňové bremeno výrazne podkopáva prosperitu a slobodu ľudí a celkovo má pre nich a ekonomiku značné negatívne dôsledky. Na jeho ďalšie zvýšenie v roku 2019 pôsobia vládou presadené návrhy ako daň z neživotného poistenia, rekreačné poukazy a dočasný osobitný odvod obchodných reťazcov. Je preto podľa nás najvyšší čas na udržateľné zastavenie rastu a znižovanie daňového bremena ľudí, rozsahu štátu a jeho vplyvu na ich životy. Prispieť k tomu by mohol tlak verejnosti a médií, opierajúci sa práve o orientačný prepočet celkového daňového bremena a komplexnejšiu diskusiu o otázkach daní a rozsahu a ingerencii štátu.

• infografika na zdieľanie | vyššie rozlíšenie pre tlač

Stručne o metodike výpočtu celkového daňového bremena na Slovensku

Daň definujeme v jej ekonomickom (nie právnom) chápaní, respektíve ekonomickej podstate ako akúkoľvek administratívne vynútenú platbu verejnému alebo súkromnému subjektu. Medzi dane tak zaraďujeme sociálne a zdravotné odvody, daň z príjmov fyzických osôb a iné príjmové dane, poplatky a iné dane z majetku, nevzťahujúce sa na DPH (miestne dane, koncesionársky poplatok, povinné zmluvné poistenie a pod.), DPH, spotrebné dane, distribučné poplatky pri sieťových odvetviach a iné dane zo spotreby, ktoré sú nabalené v cenách tovarov a služieb a clo, poplatky, odvody a iné dane podnikateľov (dane z podnikania), ktoré tak ako dane zo spotreby prostredníctvom vyšších cien tovarov a služieb nakoniec platia spotrebitelia, vrátane zamestnancov (prehľad štruktúry daní podľa ich ekonomického charakteru a zoznam jednotlivých daní, ktoré sme identifikovali, je v súvisiacej tabuľke).

Celková odmena patriaca zamestnancovi s priemernou hrubou mzdou (priemerné mzdové náklady) zahŕňa priemernú hrubú mzdu, sociálne a zdravotné odvody  zamestnávateľa a jeho povinný príspevok na stravovanie takéhoto zamestnanca.

Celkové daňové bremeno (zaťaženie) ilustratívne vyjadruje percentuálny podiel všetkých významných daní v ich ekonomickej podstate zamestnanca s priemernou hrubou mzdou z celkovej odmeny patriacej takémuto zamestnancovi, teda priemerných mzdových nákladov.

Takéto celkové daňové bremeno poskytuje ľuďom určitý prehľad, koľko ich stojí správa, prevádzka a ingerencia celého verejného sektora.

Zostatok peňazí predstavuje reálnu nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré si zamestnanec s priemernou mzdou môže kúpiť zo svojej celkovej odmeny (mzdových nákladov). Viac k metodike je k dispozícii v článku Daňové zaťaženie občana SR.

Roman Scherhaufer, predseda predstavenstva EIC
Peter Gonda, riaditeľ KI
Jakub Šimek, spolupracovník KI
Michal Mesík, spolupracovník KI

Infografická príloha je k dispozícii súhrnne tu.