Politici, aspoň niektorí, sú nadmieru spokojní, že „nám“ rýchlo rastie HDP a postupne klesá nezamestnanosť...Naznačuje to aj to, že na Slovensku výraznejšie sa zvyšuje kvalita ekonómov? Žiaľ nie. Ak sa pozrieme na súčasnú slovenskú ekonomickú vedu, tak musíme uznať, že jej úroveň je dlhodobo nízka a čoraz viac zaostáva za inými vo svete, napríklad aj za českou.

Stačí porovnať úroveň diskusie na kľúčové aktuálne témy (napríklad dopadov z členstva krajiny v eurozóne), články v odborných, osobitne zahraničných, ekonomických časopisoch, či kvalitu vysokých škôl ekonomického zamerania. Napríklad výsledkom analýzy autorov článku „Stav ekonomickej vedy na Slovensku“, publikovanom v časopise Finance a úvěr je záver, že „miera integrácie slovenských ekonómov do medzinárodnej vedeckej komunity je nízka. V publikačnej činnosti slovenské univerzity výrazne zaostávajú za svetovými univerzitami“.

Práve po tom, ako som sa ako externista opäť dostal k učeniu, tentoraz predmetu „makroekonómia“ pre doktorandov, sa mi vynorili nie tak dávne spomienky na „kvalitu“ vysokoškolského a doktorandského štúdia. A situácia na Slovensku sa zatiaľ viditeľnejšie nemení...Okrem niekoľkých výnimiek učia na slovenských vysokých školách docenti a profesori zo socializmu tisícky potenciálnych ekonómov o potrebe a opodstatnenosti vládnych zásahov do ekonomiky. „Bibliou“ pre nich a pre študentov je Samuelsonova „ekonómia“.

Aby som nebol pochopený zle. Nemám nič proti tomu, aby táto kniha Samuelsona a Nordhausa bola - ako príklad pohľadu nasledovníkov Keynesa - doplňujúcou literatúrou pri štúdiu ekonómie. Mohla by byť porovnávaná s dielami predstaviteľov najvýznamnejších ekonomicky liberálnych škôl: najmä Friedmana s „jeho“ monetarizmom, Hayeka a Rothbarda ako novších predstaviteľov rakúskej ekonomickej školy, J. Buchanana s teóriou verejnej voľby a Lucasa a Barro ako hlavných predstaviteľov školy racionálnych očakávaní.

Začať (a častokrát skončiť!) s knihou „Ekonómia“ od Samuelsona a Nordhausa ako s učebnicou ekonómie však nie! Môže študenta na dlhšie (až úplne) odviesť od jasného chápania ekonomických princípov slobodnej spoločnosti: trhu, súkromného vlastníctva, neobmedzovanej konkurencie a podobne. Príkladom sú Samuelsonom rozpracované úlohy štátu, ako „určenie makroekonomickej stabilizačnej politiky, ovplyvňovanie alokácie zdrojov na zvýšenie ekonomickej výkonnosti (napríklad aby niektoré skupiny neboli vylúčené z dobre platených povolaní...) a zavádzanie programov, ktoré ovplyvňujú rozdelenie dôchodkov“. Ďalším príkladom je relativizmus v tejto knihe, v ktorej autori hovoria „...o konvergencii socializmu s kapitalizmom,“ resp. že „na celom svete prebieha politická konvergencia a presadzuje sa jeden prístup k ekonomickej organizácii“.

Zdá sa, že zotrvávanie výučby základov (makro)ekonómie podľa Samuelsona je jednou z príčin nižšej kvality ekonómov, vyštudovaných na Slovensku. Ako argumentom proti tomu neobstojí ani výber Samuelsona za najväčšieho ekonóma všetkých čias komisiou žijúcich nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu (viac v článku Davida Lipku tu).

Alternatívy, ktoré sú pre pochopenie trhu, hodnoty, ceny a iných ekonomických veličín vhodné na začiatok štúdia ekonómie, sa núkajú vďaka Liberálnímu institutu aj v českom preklade. Spomedzi viacerých zdrojov sú takými učebnicami slobodnej trhovej ekonómie Heyneho „Ekonomický styl myšlení“, Smithove „Bohatství národů“, či Hazlittova „Ekonomie v jedné lekci„ (knihy si je možné objednať na webstránke Liberálního institutu tu). Riaditeľ Občanského institutu - Roman Joch - pripomenul na konferencii Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika „Podoby konzervativizmu“, že toto dielo Hazlitta bolo jednou z kníh, ktoré prečítal bývalý americký prezident Ronald Reagan. Ostáva len dúfať, že aj niektorí zo slovenských politikov si nájdu čas na prečítanie tejto, rozsahom neveľkej, knihy.

Práve na základe výroku Henryho Hazlitta „Umenie ekonómie spočíva v skúmaní nielen bezprostredných, ale aj dlhodobých dôsledkov daného činu alebo opatrenia a v sledovaní tohto dopadu nielen na jednu skupinu, ale i na všetky ostatné skupiny v spoločnosti“ možno účinne vyvracať mnohé zjednodušené súdy (nielen) politikov.

Zvyšovanie úrovne ekonomického vzdelania na Slovensku je tak podmienené aj tým, že pedagogická (a akademická) obec, zložená stále viac z nových docentov a profesorov, sa rozlúči so Samuelsonom ako základnou učebnicou ekonómie. Namiesto nej začne (ale neskončí !) zaúčať študentov do krás ekonómie podľa kníh Adama Smitha, Paula Heyneho a Henryho Hazlitta.

Autor je ekonóm KI a externý lektor makroekonómie na FM UK v Bratislave