Tlačová konferencia: Kritériá ne/výhodnosti členstva Slovenska v eurozóne

[19.02.2007, Admin, 2007]

Maastrichtské konvergenčné kritériá nestačia

V slovenskej spoločnosti sa v súvislosti s plánovaným členstvom Slovenska v eurozóne udržiava atmosféra, že jediné, o čom má zmysel diskutovať je, ako a kedy splniť tzv. maastrichtské konvergenčné kritériá (teda menové a rozpočtové kritériá: nízka inflácia, stabilný výmenný kurz, nízke úrokové sadzby a „udržateľný“ deficit a dlh verejnej správy). Tieto kritériá však jednoznačne vypovedajú „iba“ o prechodnej schopnosti prispôsobiť nastavenie menovej a rozpočtovej politiky požiadavkám terajších členov eurozóny. Nevypovedajú nič o miere pripravenosti ekonomických subjektov a podmienok v SR na eurozónu a o funkčnosti samotnej eurozóny.

Maastrichtské kritériá by nemali byť postačujúce z nášho pohľadu pre posúdenie toho, či členstvo v eurozóne by bolo pre nás výhodné a prospešné alebo nevýhodné a príliš rizikové. Nie sú napríklad postačujúce pre Veľkú Britániu, ktorá používa päť ekonomických testov na posúdenie toho, či by bolo pre subjekty vo Veľkej Británii výhodnejšie nahradiť libru eurom a byť v eurozóne. Britský minister financií Gordon Brown ich sformuloval v roku 1997 a odvtedy Veľká Británia na základe ich každoročného vyhodnotenia nevstúpila do eurozóny. Ďalším príkladom doplňujúcich kritérií je nedávny návrh prezidenta Českej republiky Václava Klausa a jeho „českolipských kritérií“ pre prijatie alebo neprijatie eura v ČR.

Kritériá ne/výhodnosti členstva Slovenska v eurozóne podľa Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) navrhuje prostredníctvom vypracovanej analýzy Petra Gondu Kritériá ne/výhodnosti členstva Slovenska v eurozóne (na stiahnutie vo formáte PDF tu) sedem kritérií ne/výhodnosti členstva Slovenska v eurozóne, ktoré by sa ako doplnenie maastrichtských kritérií mohli stať nevyhnutnou súčasťou rozhodovania o výhodnosti alebo nevýhodnosti členstva Slovenska v eurozóne v danom čase.

Navrhované kritériá sú postavené na logike čo možno najracionálnejších odpovedí na otázky, keď sa chceme stať členom nejakého klubu:

Exaktnejšie povedané, KI odporúča posudzovať výhodnosť alebo nevýhodnosť členstva Slovenska v eurozóne podľa kritérií v dvoch blokoch (sumarizovaných a vyhodnotených v tab. č. 1, ktorá je k dispozícii na stiahnutie vo formáte PDF tu):

Systémové kritériá

Pragmatické kritériá

Ad A. Systémové kritériá

Sú podstatné pre posúdenie výhodnosti alebo nevýhodnosti členstva Slovenska v eurozóne. Dávajú odpoveď na to, či také členstvo znamená pre nás „akceptovateľný“ vývoj európskej integrácie, na základe hodnotového postoja každého jednotlivca a miery rizika súvisiacej s EMU (teda „pripravenosti Európy“ na fungujúcu menovú úniu). Z pohľadu princípov klasického liberalizmu, tradičných (konzervatívnych) hodnôt a aj z pohľadu dlhodobej úspešnosti a blahobytu ľudí preto KI považuje za najdôležitejšie a nevyhnutné, aby boli splnené štyri systémové kritériá členstva v eurozóne:

Ad B. Pragmatické kritériá

Dôležité, ale nie tak ako systémové kritériá, je plnenie pragmatických kritérií, ktorými sa posudzuje miera pripravenosti ekonomických subjektov a podmienok v SR na eurozónu, konkrétne:

Hodnotenie plnenia kritérií ne/výhodnosti členstva Slovenska v eurozóne z pohľadu dneška

Obdobný uhol pohľadu na kritériá ne/výhodnosti členstva Slovenska v eurozóne nie je politický, nie je propagačný a nie je zameraný proti Európe a ani proti euru. Nehovorí ani o vstupe alebo nevstupe Slovenska do eurozóny. Dopĺňa však maastrichtské konvergenčné kritériá a spolu s nimi vypovedá o výhodnosti alebo nevýhodnosti byť v čase zvažovania členom eurozóny.

Z hodnotenia navrhnutých kritérií ne/výhodnosti členstva SR v eurozóne vyplýva, že zo siedmich zadefinovaných kritérií ne/výhodnosti členstva Slovenska v eurozóne nie je z pohľadu súčasnosti splnených šesť z nich a splnené je iba jedno z nich (kritérium č. 5. Schopnosť využívať výhody nižších transakčných nákladov ekonomických subjektov).

Členstvo Slovenska v eurozóne preto KI považuje z pohľadu dnešnej situácie pre občanov SR za nevýhodné a rizikové. Odpoveďou vlády, ktorá by nevháňala „svojich“ občanov do neprimeraného rizika by preto mohlo byť zdôvodnene odložiť vstup Slovenska do eurozóny a podložiť ho nielen plnením maastrichtských konvergenčných kritérií, ale aj plnením napríklad navrhnutých siedmich systémových a pragmatických kritérií.

Viac nájdete v štúdii Petra Gondu Kritériá ne/výhodnosti členstva Slovenska v eurozóne, ktorá je voľne dostupná vo formáte PDF tu, alebo tiež na webstránke KI tu.

Tzv. "českolipské" kritériá pre prijatie (či neprijatie) spoločnej európskej meny, ktorých autorom je český prezident Václav Klaus, nájdete v zborníku Centra pro ekonomiku a politiku vo formáte PDF tu.

Mediálne výstupy:

29. január 2007

.týždeň: Kritériá ne/výhodnosti členstva Slovenska v eurozóne / tabuľka (formát PDF)

19. február 2007

infoNET.tv: Kritériá ne/výhodnosti členstva Slovenska v eurozóne / tlačová beseda KI

SITA/TA3: Vstup do eurozóny nie je podľa KI v súčasnosti pre SR výhodný

TASR/HNonline: Členstvo v eurozóne je podľa analytika KI v súčanosti pre SR nevýhodné

ČTK/Tvojepeniaze.sk: Odložme prijatie eura, žiadajú konzervatívci

TV Markíza: Zákon o zavedení eura

20. február 2007

SME: Odmietajú euro pre úniu

HN: Euro neprinesie iba plusy