WWW.INSTITUTE.SK

Zuzana Humajová: Školám zmeny neprinesú väčšiu slobodu

[14.06.2007, Zuzana Petková, ROZHOVORY]

Školy by si mali tvoriť vlastné učebné programy, tvrdí Zuzana Humajová z Konzervatívneho inštitútu. Podieľala sa na príprave školského zákona, ktorý Dzurindova vláda nestihla presadiť. Ponuku súčasného ministra na účasť v jednom z jeho tímov neprijala, keďze nesúhlasí s jeho predstavami o reforme.

Čo sa vám na chystaných zmenách nepozdáva?

Po ročnom úsilí ministerstva za najväčší nedostatok považujem, že rezort stále nedal na stôl predstavu, ako má vyzerať školstvo po reforme. Zahlcuje nás čiastkovými koncepciami, ale ucelenú víziu nemá. Je to, akoby sme sa rozhodovali, že ideme na dovolenku a nevieme kam, za koľko peňazí, ale už nakupujeme plavky, opaľovacie krémy.

Minister už povedal, ako to vidí. O 70 percentách učiva bude aj naďalej rozhodovať štát a škola si 30 percent obsahu určí sama.

Ak to má byť takto, k veľkej zmene nedôjde. Zabetónuje sa súčasný stav školského systému, kde bude pán minister dúfať, že ním riadené organizácie odrazu skvalitnia učenie na školách.

Ako by sa malo zmeniť vzdelávanie na základných a stredných školách?

Čo najväčšiu slobodu by mali školy dostať v tom, že by si vytvárali samostatné vzdelávacie programy. Rozhodovali by o tom, čo deti budú učiť na základe regionálnych podmienok, požiadaviek rodičov, zamestnávateľov a odberateľov budúcich absolventov. Kým tento dialóg nenastúpi, stále bude školstvo uzavreté.

Podobné zmeny sa uskutočnili v Českej republike. Stroskotali však na tom, že učitelia nevedeli sami vzdelávacie programy pripraviť. Nedopadlo by to u nás podobne?

V Čechách spravili reformu od istého dátumu. Školy boli povinné vypracovať si programy, boli hodené do vody bez toho, aby mali metodickú podporu, nazvem to záchranné sito. Mohli by sme sa z tejto situácie poučiť, stačilo by vhodne nastaviť prostredie tak, že ak by niektoré chceli učiť tradične podľa starých osnov, nech tak robia. Mali by však dostať možnosť sami určovať, či sa spoľahnú na štát, alebo na seba.

Ako by potom štát zabezpečil, aby neklesla úroveň vzdelania detí?

Štát by určil minimum vedomostí, ktoré musia žiaci vedieť. Pri skončení každého stupňa vzdelania by kontroloval, či to tak je, formou testu. Testovanie by nemalo byť také podrobné, ako je v súčasnosti Monitor 9 pre deviatakov alebo štátna maturita.

Rozhovor bol uverejnený v denníku Pravda dňa 13. júna 2007.