Ekonómia, filozofia a základy demokracie

Existujú tri integrálne súčasti posolstva západnej civilizácie, ktoré tvoria jedinú nádej pre presadenie a posilnenie slobodných, spravodlivých a demokratických spoločností v súčasnosti: politické, ekonomické a kultúrne základy. Kultúrne základy udržujú a podporujú ekonomické a politické základy.

Dnes môžeme badať vzkriesenie neosocializmu a socializmu vo svete. Nedávno argentínska prezidentka – socialistka Kristina Kirchner – rozhodla o skonfiškovaní 30 miliárd dolárov zo súkromných dôchodkových účtov pracujúcich v Argentíne. A to všetko po demokratickom hlasovaní v kongrese. Zdôvodnila to tým, že Argentína má ukázať svetu cestu a spôsob ako sa vyrovnať s finančnou krízou.

Iba ekonomický alebo politický prístup k demokracii nebude obranou proti mnohým problémom, ktorým dnes čelíme. Je to ten tretí bod demokracie, jej kultúrna základňa, ktorá je najdôležitejšia. Z tohto odkazu vzišiel „duch demokracie“ a „duch kapitalizmu“. Mali by sme hlbšie porozumieť vzájomnému vzťahu medzi ekonómiou, politikou a filozofiou.

Nasledujúc odpovede na otázky „Čo je Západ?“ a „Ako sa stal Západ Západom?“ definujem základy Západu:

1. Politické základy – „duch demokracie“
2. Ekonomické základy – „duch kapitalizmu“
3. Kultúrne základy – náboženský a helenistický odkaz Západu

Slobodná a cnostná spoločnosť pozostáva z troch vzájomne prepojených súčastí – demokratickej politickej komunity, slobodnej ekonomiky a pevnej morálnej kultúry.

Dovoľte mi popísať tézu, ktorú tradícia Západu stále udržuje a ktorú po stáročia učí:

1. Občianske práva nie sú najvyššie a dokonca ani najdôležitejšie práva, ktoré máme. Prirodzené práva ako život, sloboda a snaha o šťastie nie sú odvodené z občianskeho práva. Vláda jestvuje primárne za účelom ochrany týchto práv. Vlády sú tu preto, aby slúžili ľuďom a nie aby ľudia slúžia vláde.
2. Meradlom demokracie nie je iba znovuzvolenie. Slobodné voľby dali Hitlera v Nemecku a Hamás v Palestíne. Demokratické hlasovanie neurčuje, čo je spravodlivé. Súkromné vlastníctvo a občianske práva môžu byť hlasovaním zrušené.
3. Ústavy nie sú samo zdôvodniteľnými dokumentmi. Ústava USA mala ustanovenie, ktoré určilo, že černosi nie sú úplne rovnocennými ľudskými bytosťami. Dôsledkom bolo, že černoch mohol byť predaný, vymenený a dokonca aj zabitý. Boli považovaní za súkromné vlastníctvo iných.
4. Základnou otázkou, ktorú musia účastníci demokracie určiť, je, kto je subjektom demokracie a jej ochrany zákonmi. Ak určíme, že neodmysliteľné slobody sú zabezpečené pre „všetkých“, tak pod tými „všetkými“ má byť identifikovateľný príslušník ľudského druhu.
5. Prehlásiť, že sú nespochybniteľné práva, zároveň znamená, že niektoré práva také nie sú. A že existuje hierarchické, nadradené usporiadanie niektorých práv a slobôd nad inými. Zároveň to znamená, že najzákladnejším právom je právo na život.

To, čo je v dnešnej dobe potrebné, je silné spojenie medzi ekonómami, politikmi a filozofmi, ktorí rešpektujú tri vyššie zmienené piliere demokracie. Verím, že krajiny strednej a východnej Európy sú nádejou dnešného sveta. Morálna odvaha je nepostrádateľná, pretože nepriateľ nemusí byť komunizmus ale nová forma komunistického odkazu, ktorá nabrala formu neosocializmu a socializmu ako aj radikálneho relativizmu, ktorý sa valí zo Západu.

Autor je predsedom Educational Initiative for Central and Eastern Europe.

Článok je abstraktom prednášky, ktorá odznela v rámci cyklu CEQLS v Bratislave dňa 10. decembra 2008. Preložil Ľuboš Mikuška.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 12/2008.

Ďalšie výstupy z prednášky, vrátane videozáznamu, audiozáznamu a prepisu prednášky nájdete tu.