Obchádzanie obstarávania môže viesť k viacnásobnému predraženiu, vraví autor štúdie Ivan Kuhn z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Pôsobí aj ako miestny politik za OKS v Rožňave.
Porovnávali ste 111 projektov 36 samospráv z rokov 2008 až 2011. Prečo práve z tohto obdobia?
„Išli sme po konkrétnych projektoch samospráv, ktoré boli realizované v rámci Regionálneho operačného programu v programovom období 2007 - 2013. Zaujímali nás verejné obstarávania tovarov, služieb a prác a tie prebiehali práve vtedy.“
Sústredili ste sa na verejné obstarávanie externého manažmentu. Prečo?
„Na začiatku som mal podozrenie, že niečo nie je v poriadku pri obstarávaní prác v rámci troch projektov. Ale na tieto podozrenia sa nám nepodarilo získať dôkazy. Natrafili sme však na zvláštnu zhodu okolností týkajúcu sa firmy, ktorá robila na všetkých troch projektoch externý manažment. Keď sme skúmali ďalšie desiatky projektov, zistili sme, že ich spája jedno – takmer vo všetkých prípadoch žiadosť o nenávratný finančný príspevok pripravila pre mestá a obce tá istá firma – Star EU. A potom akoby zázrakom vyhrala obstarávanie na externý manažment. Pričom zhruba polovicu tendrov robila pre samosprávy externá spoločnosť Tender Profit, ktorá je personálne prepojená s víťazom.“
Ako to fungovalo?
„Do verejného obstarávania boli pozvané vždy iba tri firmy, čo je minimum, ktoré požaduje zákon o verejnom obstarávaní. V tendroch figurovalo šesť spoločností, ktoré sa v desiatkach projektov dokola točili, pričom vyhrávala vždy tá istá.“
Ako si to vysvetľujete?
„Vidím jediné logické vysvetlenie. Tieto firmy boli dohodnuté a koordinovane predkladali ponuky tak, aby to vyhrala práve Star EU. Nasvedčuje tomu aj fakt, že dve z tých piatich opakovane neúspešných firiem sú materská a dcérska firma.“
Porovnávali ste obstarávanie, ktoré organizovali externisti a samotné samosprávy. Kde bol rozdiel?
„Predovšetkým sme zistili, že sa dá robiť formálne a reálne verejné obstarávanie. Ak sa robí skutočné obstarávanie, obstarávateľ sa snaží získať čo najviac ponúk, aby vytvoril konkurenciu. Ak sa robí formálne, snaží sa dodržať zákon na papieri, napríklad tým, že pozve do tendra minimálne tri subjekty, ale zároveň si tie tri subjekty cielene vyberie. A výsledkom je cena za tú istú službu v trojnásobnej výške. Z tých sedemdesiatich projektov si samosprávy zhruba v polovici prípadov našli na obstarávanie externú firmu a v druhej polovici si ich robili vo vlastnej réžii, ale podľa toho istého know-how.“
Koľko by sa dalo ušetriť, keby obstarávanie prebehlo štandardne?
„Porovnali sme ceny v spomínaných sedemdesiatich prípadoch s cenou pri obstarávaní, ktoré si vo vlastnej réžii robilo mesto Nová Baňa. Pri porovnateľnom projekte bol externý manažment pre Novú Baňu o dve tretiny lacnejší. V spomínaných sedemdesiatich prípadoch by sa dalo ušetriť takmer jeden milión eur.“
Koho ste informovali o výsledkoch?
„Po dokončení štúdie sme ju pred niekoľkými dňami poskytli Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Po konzultáciách s právnikmi ju poskytneme Úradu pre verejné obstarávanie a Najvyššiemu kontrolnému úradu, prípadne ďalším orgánom. Chceme zvoliť takú formu, aby to príslušné orgány nemohli len tak ľahko založiť do šuplíka.“
Akú reakciu očakávate?
„Po zverejnení predbežných výsledkov v máji tohto roku sme čakali odbornú, politickú aj právnu diskusiu na túto tému. Predpokladali sme, že príslušné orgány začnú konať už aj na základe medializovaných informácií. Žiaľ, nič z toho sa nestalo. Očakávame, že aspoň orgány Komisie tejto kauze budú venovať pozornosť.“
Nemali by sa podozreniami zaoberať aj orgány činné v trestnom konaní?
„To už je skôr otázka pre právnika. Ale ako laik si myslím, že áno.“
Únia nám pozastavila pre chyby pri čerpaní, nedostatočnú kontrolu a predražené nákupy vyplácanie eurofondov vo výške približne 400 miliónov eur, asi 166 miliónov nám definitívne nepreplatí. Súvisí to s vašimi zisteniami?
„Nevidel som správu, ktorú vypracovali európski audítori, pretože tak Komisia, ako aj slovenská vláda ju taja. Ale na základe informácií, ktoré unikli do médií, si myslím, že európski audítori narazili na podobný typ problémov – formálne verejné obstarávania, ktorých výsledkom sú nákupy predražených tovarov, služieb a prác. Zrejme tiež zistili, že kontrola efektívnosti využívania eurofondov slovenskými orgánmi zlyháva, je formálna, povrchná, nespĺňa svoj účel.“
Čo považujete za najdôležitejší výstup štúdie?
„Že o férovej súťaži sa u nás dá len ťažko hovoriť. Naše zistenia ukazujú, že eurofondy sa na Slovensku tunelujú systematicky a premyslene. A stopy klientelizmu smerujú do najvyšších miest slovenskej politiky.“
Rozhovor bol pôvodne publikovaný v denníke SME dňa 25. augusta 2014 tu.
Štúdiu Externý projektový manažment ako forma tunelovania fondov Európskej únie: 70 projektov Star EU, a.s. nájdete na stiahnutie vo formáte .PDF tu alebo v náhľade nižšie: