Znovu sa mi snívalo o Islande.
O čo presne išlo, neviem. Len na cestu z letiska v Keflavíku do Reykjavíku si spomínam: vľavo hrozivo vyzerajúce more, vpravo neobývateľné lávové polia, v diaľke syčiaca para. Predo mnou a za mnou vysvietená štvorprúdová cesta. A v diaľke najmenšie veľkomesto na svete.
Myslím, že tam bola aj úzkosť človeka snehom a vetrom uväzneného v Severných fjordoch a dlhá, nervózna cesta autom zo severu na juh ostrova.
A možno aj pohľad cez okno na Austurstræti. A horúci bazén vo Vesturbæjarlaugin pod mrazivo sivou oblohou. A Sigur Rós v Laugardalshóll a FM Belfast v NASA a Lay Low v Listasafn Reykjavíkur a Ghostigital v Tjarnarbíó. A možno aj Ási, Kari, Einar a Fridrik. A možno aj Mio v Greenhouse Studio a Valgeir v Kaffibarinn. A Hressó, Sódóma, Kaffismidja a Idnó. Možno nie všetko naraz...
Možnože sa mi nakoniec snívalo len o tej ceste z letiska a všetko ostatné som si k tomu primyslel až po zobudení.
Juraj Kušnierik v úvode svojej knihy Hudba ostrova (2011).
Na Islande v piatok 13. novembra 2015 náhle zomrel Juraj Kušnierik. Bude nám nesmierne chýbať.