Zásada nemo tenetur se ipsum accusare v kontexte stíhania drogovej trestnej činnosti
Úvod
Problematika drogovej trestnej činnosti je aj v súčasnosti aktuálnou témou, s ktorou sa vynárajú viaceré otázky súvisiace s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi aspektmi v rámci páchania a následného stíhania tohto druhu kriminality.
Cieľom tohto príspevku je znázorniť aj v súčasnosti sa vyskytujúce prípady nevhodného procesného postupu pri trestnom stíhaní trestných činov nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 – 172 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“). Uvedené trestné činy sú označované aj ako „drogové trestné činy[1]“ spadajúce v rámci osobitnej časti Trestného zákona pod trestné činy ohrozujúce život a zdravie. Pri týchto trestných činoch orgány činné v trestnom konaní majú posudzovať konkrétne okolnosti prípadu, najmä druh a účinnosť uvedenej látky spolu so skutočnosťou, či zistené množstvo tejto látky je spôsobilé objektívne ovplyvniť psychiku človeka, resp. jeho život a zdravie.[2] Vzhľadom na to, že odpovede na tieto otázky môže dať len znalecký posudok[3] vypracovaný špecializovaným odborným pracoviskom, a to Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, je potrebné dané látky na účely trestného konania zaistiť.
Keďže ale znázornené postupy pri stíhaní týchto trestných činov narážajú na princípy demokratického právneho štátu a v konečnom dôsledku porušujú práva jednotlivých páchateľov na spravodlivý súdny proces[4], autor v závere tohto príspevku navrhuje možné východiská načrtnutej problematiky.
Dôležitou skutočnosťou, na ktorú je potrebné poukázať, je spôsob, ktorý policajtov k takémuto procesnému postupu vedie. Častokrát totiž dochádza k tomu, že policajti uskutočňujú procesné úkony na základe vlastných poznatkov o miestach, kde sa zvyčajne schádzajú držitelia, distribútori a konzumenti omamných a psychotropných látok. Opierajúc sa o tieto znalosti následne policajti nesprávnym procesným postupom, teda na základe tipovacích aktivít, či uvedené osoby u seba neprechovávajú omamné a psychotropné látky, získavajú informáciu, že tieto osoby skutočne prechovávajú látky, ktoré by mohli byť predmetom zaistenia. Po tom, čo je toto vytipovanie oslovených osôb úspešné, dochádza k procesnému úkonu podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, teda k výzve na „dobrovoľné vydanie veci.“ Na základe pozitívneho znaleckého posudku na prítomnosť omamnej a psychotropnej látky následne dochádza k vzneseniu obvinenia. Uvedeným postupom policajtov tak trestné stíhanie nezačína na základe relevantných informácií, ale len na podklade „dohadov a hmlistých podozrení.[6]“ Je pravdou, že činnosť policajtov je súčasťou postupov a metód, ktorými môže štát reagovať na prípadné spáchanie trestného činu vymedzeného trestným právom hmotným.[7] Dôsledkom takéhoto postupu pri zaisťovaní dôkazov je ale porušenie viacerých ustanovení Trestného poriadku vrátane základných zásad trestného konania.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného poriadku „nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.“ Toto ustanovenie tak predstavuje najdôležitejšiu zásadu trestného konania vychádzajúcu z čl. 17 Ústavy SR, a v praktickom prevedení znamená, že „dôvodom trestného stíhania môže byť len odôvodnené podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený Trestným poriadkom.[8]“ Je zrejmé, že uvedený postup príslušníkov Policajného zboru je v rozpore s touto zásadou a vykazuje znaky nezákonnosti. Ako vyplýva z § 2 ods. 1 Trestného poriadku, na to, aby zaistenie omamnej a psychotropnej látky mohlo byť považované za procesne spôsobilé, jeho podkladom by mal byť konkrétny poznatok, čiže konkrétne dôvodné podozrenie o páchaní trestného činu konkrétnou osobou, ktoré má byť vymedzené v úradnom zázname ako jednej zo súčastí vyšetrovacieho spisu. Pokiaľ ide o samotné podozrenie z páchania trestného činu, musí sa opierať o objektívne podložené informácie o tom, že daná osoba pácha alebo spáchala trestný čin. Až následne môže dôjsť k vykonaniu služobného zákroku podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, zahrňujúceho povinnosť policajta osobe oznámiť, že je podozrivá zo spáchania trestného činu, vyzvať ju na vydanie veci a, čo je podstatné, poučiť osobu o práve vec nevydať, a až následne realizovať ďalšie úkony, ak osoba vec vydať odmietne. A keďže v nami naznačených situáciách k postupu súladnému so zákonom nedochádza, malo by ísť o jeden z prípadov, ktoré spadajú pod ustanovenie § 119 ods. 4 Trestného poriadku, a teda takto získané dôkazy by mali byť vyhodnotené ako neprípustné.[9]
V prvom rade je možné poukázať na čl. 47 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 37 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktoré zakotvujú právo na odopretie výpovede. V základných predpisoch trestného práva túto zásadu nachádzame vyjadrenú popri § 2 ods. 10 Trestného poriadku (vyhľadávacia zásada), podľa ktorého: „Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. ....,“ aj v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku, označovanom aj ako zásada zákonnosti dokazovania[10], podľa ktorého „Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom ...“. Uvedené ustanovenia sú vyjadrením toho, že orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť sami vyhľadávať skutočnosti potrebné pre trestné konanie. Možno teda uzavrieť, že zásada zákazu sebaobviňovania vyjadruje povinnosť štátu objasňovať trestné činy, zhromažďovať dôkazy a preukázať vinu bez toho, aby nútil podozrivé alebo obvinené osoby k priznaniu či poskytnutiu dôkazov o svojej trestnej činnosti.
Povinnosť rešpektovať túto zásadu pre Slovenskú republiku vyplýva taktiež aj z jej medzinárodných záväzkov, a to predovšetkým z čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej len „Dohovor“)[11]. Z hľadiska obsahu tu nachádzame dve oprávnenia korešpondujúce so zásadou zákazu inkriminácie vlastnej osoby, a to právo mlčať a právo nepodieľať sa na vlastnom obvinení.[12] Napriek tomu, že zásada zákazu sebaobviňovania, resp. právo neobviňovať samého seba, v tomto článku Dohovoru nie sú výslovne uvedené, je zrejmé, že ide o všeobecne zaužívané štandardy, „ktoré ležia v srdci pojmu spravodlivého procesu podľa čl. 6.[13]“ Uvedenému dáva za pravdu aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), kde možno poukázať na niektoré významné rozhodnutia. Z hľadiska obsahového výkladu čl. 6 je potrebné zvýrazniť rozhodnutie vo veci Saunders v. Spojené kráľovstvo[14], kde ESĽP uviedol, že „právo neprispievať k vlastnému obvineniu predpokladá, že obžaloba v trestnej veci musí preukázať vinu bez toho, aby sa uchyľovala k dôkazom získaným prostredníctvom donútenia alebo nátlaku bez ohľadu na vôľu obvineného.“ Dôležitým znakom v jednotlivých trestných veciach je aj to, že „medzi konaním, ktoré by mohlo mať znaky porušenia zásady zákazu inkriminácie vlastnej osoby a konkrétnym trestným stíhaním musí byť príčinná súvislosť“ (Weh v. Rakúsko, sťažnosť č. 38544/97), čím len poukazujeme na to, že pri uvedenom spôsobe zaisťovania vecných dôkazov k tomu skutočne dochádza.
Záver
Z uvedeného je zrejmé, že v rámci stíhania drogových trestných činov bude nutné pristúpiť k istým opatreniam za účelom dosiahnutia zákonnej aplikácie jednotlivých ustanovení Trestného poriadku a upustenia od porušovania významných zásad trestného konania a práv dotknutých osôb.
V prvom rade, vzhľadom na to, že naznačené postupy majú základ a k procesným pochybeniam dochádza najmä pri zaisťovaní vecných dôkazov, bolo by vhodné zjednotiť prax policajtov pri realizácii jednotlivých procesných úkonov v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou. Príkladom by mohlo byť napr. prijatie interných aktov riadenia v rámci Policajného zboru SR (napr. nariadenie prezidenta Policajného zboru), resp. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (napr. nariadenie ministra vnútra), ktoré by ustanovovalo výklad realizácie jednotlivých úkonov v súvislosti s Vyhláškou MV SR č. 648/2008 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Dospelo by sa tým k stanoveniu pravidiel, ako (ne)postupovať pri odhaľovaní v tomto prípade drogových trestných činov a následnom zaisťovaní vecných dôkazov, t. j. potreba poučenia a pod. Do úvahy taktiež prichádzajú rôzne školenia príslušníkov Policajného zboru zamerané na tento druh trestnej činnosti s poukázaním na aplikačné problémy, ku ktorým dochádza a dôrazom na ich elimináciu.
Následne bude tiež nevyhnutné, aby jednotliví prokurátori dozorujúci nad týmito prípadmi dôsledne skúmali postupy aplikované príslušníkmi Policajného zboru a v prípade zistenia nezákonnosti tieto postupy netolerovali, adekvátne na to reagovali (zastavením trestného stíhania) a neumožnili tak ďalšie vybočenie z medzí zákona.
V neposlednom rade je tiež dôležité, aby bola súdna prax v uvedených prípadoch jednotná a hodnotila v rámci § 2 ods. 12 Trestného poriadku okrem dôkazov aj postup, ktorý viedol k ich získaniu a aby tak bolo učinené zadosť princípom spravodlivého súdneho procesu rešpektujúc základné práva a slobody jednotlivých osôb.
Patrik Jokeľ
Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Zoznam použitej literatúry
Literatúra:
Periodiká:
Súdne rozhodnutia:
Rozhodnutie ESĽP vo veci Saunders v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 19187/91
Rozhodnutie ESĽP vo veci Weh v. Rakúsko, sťažnosť č. 38544/97
Rozhodnutie ESĽP vo veci Gäfgen v. Nemecko, sťažnosť č. 22978/05
Uznesenie Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 3T 21/2011
Právne predpisy:
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach
Európsky dohovor o ľudských právach
Listina základných práv a slobôd
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Zákon č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 648/2008 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní
Internetové zdroje
http://domov.sme.sk/c/7169711/policajti-sa-nesmu-pytat-na-drogy-ml...
[1] MENCEROVÁ, I.; TOBIÁŠOVÁ, L.; TURAYOVÁ, Y. a kol.: Trestné právo hmotné. Osobitná časť. Šamorín: Heuréka, 2014, s. 59
[2] ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon. Veľký komentár. Žilina: EUROKÓDEX, 2013, s. 317
[3] Por.: PÚRY, F; SOTOLÁŘ, A.; ŠÁMAL, P.: K problematice trestněprávního postihování přechovávaní drog pro vlastní potřebu. In: Právní rozhledy, roč. 7, č. 10 (1999), s. 512
[4] Ide najmä o práva zakotvené v čl. 46 a nasl. Ústavy SR, resp. v čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
[5] ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2016, s. 264
[6] ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2012, s. 50
[7] ŠÁMAL, P.: Základní zásady trestního řízení v demokratickém systému. Praha: ASPI Publishing, 1999, s. 33
[8] ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný poriadok. Veľký komentár. Žilina: EUROKÓDEX, 2014, s. 4
[9] ZÁHORA, J. a kol.: Dokazovanie v trestnom konaní. 1. vydanie. Praha: Leges, 2013, s. 120
[10] KOLESÁR, J.: Perspektívy dokazovania v trestnom konaní s dôrazom na znalecké dokazovanie. Prievidza: Citicom, 2010, s. 20
[11] Analogicky čl. 14 ods. 3 písm. g.) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
[12] SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch. II. zväzok. Žilina: EUROKÓDEX, 2011, s. 225
[13] KMEC, J; KOSAŘ, D.; KRATOCHVÍL, J.; BOBEK, M.: Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 765
[14] Sťažnosť č. 19187/91, dostupné na www.hudoc.echr.coe.int
[15] Pozri napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Gäfgen v. Nemecko, sťažnosť č. 22978/05
[16] Pozri napr.: „Policajti sa nesmú pýtať na drogy, mladíka za marihuanu stíhať nebudú“: SME, 13.4.2014, Dostupné na: http://domov.sme.sk/c/7169711/policajti-sa-nesmu-pytat-na-drogy-ml...