Ministerstvo financií vyšlo s návrhom zmien daní a odvodov, ktorý zverejnilo po marcovej búrke diskusií načasovaných na obdobie odovzdávania daňových priznaní. Priaznivo vyznieva návrh iba oproti predchádzajúcim verziám, nie v porovnaní so súčasným stavom či z pohľadu žiaducej zmeny systému.

Zdá sa, že navrhnuté zmeny zapadajú do vládneho daňovo-odvodového ťaženia na peňaženky ľudí. Okrem už prijatých krokov to potvrdzujú aj plánované rozpočtové záťahy ministerstva, napríklad návrhy na zvýšenie spotrebnej dane z piva a tichého vína, zavedenie bankovej dane a „motivovanie“ samospráv k zvýšeniu sadzby dane z nehnuteľností.

Finančná diera po extrémnej výdavkovej expanzii Ficovej vlády a komplikovanosť daňovo-odvodového systému sú nespochybniteľné problémy. Dôvodom pre zvyšovanie daní či odvodov by však byť nemali. Ani zamýšľaný experiment s názvom odvodový bonus by nemal ospravedlniť akékoľvek zvýšenie daní a odvodov.

Nesystémové východiská

Vo východiskách vládneho návrhu je zakódované povýšenie problému komplikovanosti systému nad problém daňového a odvodového zaťaženia. Ide o logickú chybu. Spôsob zdanenia má nižšiu hierarchickú úroveň ako daňovo-odvodové zaťaženie. Sprehľadnenie systému je opodstatnené, ale nemalo by ísť na úkor zvýšenia daňovo-odvodového zaťaženia. Daňové a odvodové zaťaženie je pritom u nás naďalej reálny problém, najmä zaťaženie nákladov práce predstavuje brzdu produktívneho zamestnávania. Podľa aktuálnej štúdie Svetovej banky a PwC Paying Taxes 2011 je miera zaťaženia práce na Slovensku dokonca siedma najvyššia spomedzi 183 krajín sveta.

Chybným prístupom vlády je tiež snaha čo najviac vtesnať do rovnakých odvodových a daňových podmienok tzv. dohodárov, živnostníkov a iných samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) so zamestnancami, a to podľa vzoru zamestnancov, ktorí sú najviac odvodovo zaťažení.

Ďalším podstatným nesystémovým východiskom je, že vláda uskutočňuje zmeny v odvodoch a daniach bez výrazných úprav na výdavkovej strane, kde neúmerne bujnejú prerozdeľovacie schémy štátu. Predstavuje to bariéru riešenia podstaty ekonomických a sociálnych problémov spočívajúcich v spoliehaní a napojení sa na štát a pestovaní závislosti na ňom.

Negatívne dôsledky v prevahe

Návrh ministerstva financií prináša zmeny zamerané na zjednodušenie a sprehľadnenie daňovo-odvodového systému, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a nízkopríjmových SZČO na úkor zvýšenia zaťaženia ostatných SZČO a dohodárov s príjmami nad úrovňou životného minima.

Z predpokladaných prínosov spomeňme zavedenie tzv. superhrubej mzdy ako nultý krok zníženia odvodovej záťaže zamestnancov. Ďalšie technické opatrenia – napríklad spoločné finančné úrady a zavedenie jednotného ročného zúčtovania – by mali znížiť administratívne zaťaženie. Pozitívom je, že ministerstvo navrhuje možnosť odpísania novonadobudnutého majetku už v prvom roku a nakoniec aj zrušenie tzv. milionárskej dane. Zmeny by tiež mali zvýšiť čisté príjmy SZČO s nízkym ziskom pred zdanením a mierne aj takmer všetkým zamestnancom.

Na „reformu“ by však doplatili SZČO a tzv. dohodári s príjmami nad životné minimum. Pre približne 60% dotknutých SZČO by to mohlo znamenať vyššie zdanenie a viditeľné zníženie čistých príjmov (v priemere až o takmer 350 eur ročne). Platí to najmä pre tých, ktorí nemajú vysoké náklady a budú si naďalej uplatňovať paušálne výdavky ako odpočítateľnú položku zo základu dane. Alternatívou bude pre nich účtovať si reálne náklady. To by mohlo pre nich znamenať ďalšie (časové a iné) náklady.

Takto nastavená „reforma“ by zvýšila daňovo-odvodové zaťaženie práve tých, ktorí patria medzi ekonomicky aktívnejších a dynamickejších, nezávislejších od štátu a fungujúcich na báze pružnejších pracovných vzťahov. Nezamýšľanými negatívnymi dôsledkami by tak mohlo byť ukončenie živností, obmedzenie tvorby zdrojov, ekonomických aktivít, zníženie počtu produktívnych pracovných miest a zamestnanosti i prechod niektorých do čiernej ekonomiky.

Negatívnym dlhodobým dôsledkom môže byť prehĺbenie pseudo-kultúry závislosti a spoliehania sa na štát. Následne to môže deformovať nielen ekonomické rozhodovania, ale aj tradičné hodnoty, politické motívy a slobodnú spoločnosť. Čím viac sú ľudia závislí od vlády, tým viac ospravedlňujú jej pôsobenie a nárast a tým viac majú tendenciu voliť politikov garantujúcich bujnejúci sociálny štát.

Alternatíva existuje

Alternatíva k vládnemu ťaženiu na vrecká daňovníkov existuje aj v prostredí komplikovaného daňovo-odvodového systému a deficitov verejných financií. Namiesto zvyšovania daní a odvodov by v prvom kroku malo dôjsť k „upratovaniu“ v daňovo-odvodovom systéme bez zvýšenia finančného a administratívneho zaťaženia ktorejkoľvek skupiny, spolu so znižovaním verejných výdavkov, aktív štátu a zasahovania vlády. Vláda by napríklad nemala viac presmerovávať dane na podporu podnikateľov, či už poľnohospodárov alebo investičné stimuly (aktuálny príklad firmy Honeywell).

V ďalších krokoch je potrebné razantne znižovať úlohu vlády a odbúravať vládou vynucovanú pseudo-solidaritu. Zároveň by vláda mala znižovať dane a odbúravať Bismarckom zavedené „poistné“ odvody. Je to v rukách poslancov parlamentu, ktorí si budú musieť zodpovedať otázku, či priskočia k vládnemu daňovo-odvodovému ťaženiu alebo v duchu prvého kroku žiaducej alternatívy prijmú len také zmeny, ktoré nikomu nezvýšia dane alebo odvody.

Autor je riaditeľ KI.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 04/2011.