Bol Ján Pavol II. prelomový pápež? Ktoré boli jeho kľúčové postoje, ktorými menil katolícku cirkev i svet? Pre .týždeň odpovedá jeden zo zakladateľov podzemnej cirkvi spred roka 1989 a organizátor Sviečkovej demonštrácie František Mikloško.

.paul Johnson tvrdí, že najväčšími osobnosťami 20. storočia boli Ronald Reagan a Ján Pavol II. Súhlasíte?
Predpokladám, že Johnson posudzuje 20. storočie z pohľadu boja proti komunizmu, ktorý hrozil ovládnutím celého sveta. A z tejto perspektívy stoja Reagan a Ján Pavol II. oprávnene najvyššie.

.pápežov bolo veľa. Bol toto mimoriadny pápež?
Ján Pavol II. sa pohyboval v dvoch polohách. Bol veľmi osobný k človeku, s ktorým sa rozprával, alebo k národu, ktorému chcel niečo povedať. Na druhej strane prešiel celý svet, boli to ohnivé cesty, na ktorých preukazoval univerzalizmus kresťanstva.

.ján Pavol II. bol viditeľný viac než jeho predchodcovia. Prečo?
Tento pápež porušil jedno dlhoročné tabu. Predchádzajúci pápeži boli z historických dôvodov dlho opatrní, neozývali sa príliš často a istý čas dokonca nevychádzali z Vatikánu. Ján Pavol II. sa z toho výrazne vyčlenil. Žil na cestách, hovoril otvorene, pravda bola pre neho taká záväzná, že v žiadnej politickej situácii nemal zviazané ruky. Pomenoval všetky prenasledovania, útlaky, vojny, vždy sa zastával trpiacich. A výsledkom nebolo medzinárodné napätie, ale úcta. Všimnite si, že na pápežov pohreb idú traja americkí prezidenti a ministerka zahraničných vecí, hoci len nedávno ostro vystúpil proti vojne v Iraku. To je veľký prejav úcty zo strany prezidenta Busha voči tomuto pápežovi.

.prečo bol podľa vás taký otvorený?
Vychádzalo to z jeho osobnosti, ale zrejme v tom hrala rolu aj skúsenosť Pia XII., ktorému sa vytýkalo, že nebol v spore s nacizmom dostatočne hlasný.

.čo hnalo tohto pápeža do nových a nových ciest po celom svete?
Myslím, že cítil potrebu nového impulzu pre katolícku cirkev, a tie cesty sa takým impulzom stali. Vzniklo povedomie celosvetovej jednoty, ktoré bolo pápežovou odpoveďou na rodiacu sa krízu a únavu kresťanského Západu.

.aký význam mali nespočetné cesty pre miestne cirkvi?
Tento pápež nekomunikoval na diaľku, ale tvárou v tvár. Na každej ceste sa stretol s miestnou biskupskou konferenciou a hovoril o aktuálnom probléme. Tak to bolo v Rakúsku s ich otázkou demokracie v cirkvi a tak to bolo aj v Južnej Amerike, kde sa katolíci dlhý čas klonili k ľavicovej teológii oslobodenia. V tomto smere mali pápežove cesty obrovský význam aj pre jednotlivé cirkevné spoločenstvá.

.bol v histórii podobne cestujúci pápež?
Možno apoštol Peter, vzal palicu a pešo putoval svetom. Cesty Jána Pavla II. sú v cirkvi novým fenoménom. Dnes sa to považuje za samozrejmé, ale mám taký dojem, že nový pápež tak enormne cestovať nebude.

.čo ešte, okrem otvorenosti k ľuďom a mnohých ciest, charakterizovalo Jána Pavla II.?
Určite to bolo zverejnenie vlastnej bolesti. Pápež sa nechal vidieť v utrpení, všetci mohli sledovať jeho slabosť a chorobu, čím porušil monarchickosť hlavy katolíckej cirkvi a stal sa len jedným z jej členov. To bolo niečo výnimočné.

.rozhodnutia byť otvorený, cestovať a odhaliť bolesť sa zrodili v duši Jána Pavla II., alebo je to aj výsledok pôsobenia jeho širšieho okolia?
Určite sa vo Vatikáne diskutuje, ale takéto veci boli vždy nakoniec osobným rozhodnutím Jána Pavla II. Keď napríklad v osemdesiatych rokoch minulého storočia zakázal v jednom dokumente kolaborantskú Pacem in Terris a odmietol ľavicovú teológiu oslobodenia, zavolal si kľúčových kardinálov a povedal im: „Takto som sa rozhodol“. Vedel, že tým ide do konfrontácie s viacerými režimami, ale zobral tú zodpovednosť na seba.

.katolícka cirkev je taká veľká, že v nej nemôžu nebyť viaceré názorové skupiny so svojimi „lobistami“ na najvyššej úrovni. Aký malo na tohto pápeža vplyv jeho okolie?
Som úplne presvedčený, že v dôležitých veciach bol Ján Pavol II. autonómny. Tak som ho vnímal po celé tie dlhé roky. Za svojimi rozhodnutiami plne stál.

.pápež je hlavou katolíckej cirkvi. Ako jeho rozhodnutia ovplyvňujú povahu celej cirkvi?
Výrazne. A v tom je jej sila. Na vrchole je bod, ktorý je majákom na udržanie smeru.

.aká je obrana proti omylu v bežných veciach? Ak by napríklad pápež prijal teológiu oslobodenia, prijala by to celá cirkev?
Pápežove rozhodnutia majú vždy silu, ale najväčšia je vtedy, ak väčšina napriek polemikám cíti, že sú pravdivé. Ak by urobil zlé rozhodnutie, myslím si, že vnútorný obranný mechanizmus by zafungoval a nastali by isté rozpaky a mlčanie.

.o Jánovi Pavlovi II. sa hovorí, že mal rád Slovensko. Viackrát ste sa stretli – v čom to bolo?
Určite aj v poznaní slovenského človeka. Tatarka povedal, že v slovenskom človeku je čosi dobré a pohostinné. A keďže Ján Pavol II. v mladosti navštevoval Tatry, poznal túto stránku našich ľudí. Ale veľmi dôležité boli osobné stretnutia s konkrétnymi ľuďmi. Podľa mňa bol v tomto smere kľúčovým človekom Silvester Krčméry.

.prečo?
Stretli sa v roku 1973 v Krakove, a padli si do oka. Mimochodom, keď sa vtedy Silvo vrátil, povedal nám: „Počujte, toto by bol dobrý pápež“. To bolo v čase, keď nikto na svete netušil, že by sa to o pár rokov naozaj mohlo stať.

.v čom si boli blízki?
Silvo Krčméry bol spolu s Vladom Juklom dlhé roky v komunistickom väzení. Tam sa obaja rozhodli obetovať pre Pána Boha svoje životy za obrátenie Ruska a Číny. Keď sa potom vrátili z väzenia, založili na Slovensku tajné hnutie Fatima po fatimskej Panne Márii, ktorá v zjavení 13. mája 1917 práve na Rusko upozornila. A práve Ján Pavol II. mal v čomsi podobné presvedčenie ako Silvo.

.bol ešte niekto od nás pre pápeža výnimočný?
Keď som urobil do samizdatu rozhovor s biskupom Korcom a pápež si ho prečítal, dal ho okamžite uverejniť do talianskych médií a povedal, že Korec je slovenský Višinski. Ten sa totiž v Poľsku postavil na taký odpor voči komunizmu, že sa zmobilizovala celá krajina. Cez týchto ľudí získal Ján Pavol II. natoľko silný vzťah k našej krajine, že po jednej poľskej lekárke nám vždy znovu odkazoval, aby sme si boli vedomí, že on, pápež, každé ráno pri omši osobitne myslí práve na Krčméryho, Korca a Slovensko.

.čo znamenal tento pápež pre katolícku vierouku?
Vierouka ostala rovnaká. Učenie katolíckej cirkvi sa mení veľmi pomaly, dogmy sa vyhlasujú raz za stáročia a inak to ani nemôže byť. Tento pápež menil iné veci – spojil vernosť cirkvi s otvorenosťou k svetu, prelomil istú bariéru voči iným náboženstvám a ospravedlnil sa za všetky pochybenia vlastnej cirkvi a príkoria voči iným. Toto neurobil žiaden pápež v dejinách. Považujem to za epochálne rozhodnutie Jána Pavla II.

.aké zmeny znamenal Ján Pavol II. v postojoch katolíckej cirkvi?
Spolu s kardinálom Ratzingerom zmenili jednu dôležitú vec – podľa jednej z nových encyklík môžu politici v otázke potratov „umenšovať zlo“. Inými slovami, kým dovtedy sa od katolíckych politikov očakávalo, že budú hlasovať len za taký zákon, ktorý úplne zakazuje potraty, po novom je prijateľné, aby hlasovali aj za zákony, ktoré zužujú priestor pre interrupcie. Ďalšou vecou, o ktorej sa diskutuje viac ako predtým, je rozluka manželstva v prípadoch, keď sa jeden z manželov zachová bezcharakterne. V tomto bol pápež obozretný, ale vnímavý.

.počas pontifikátu tohto pápeža sa katolícka cirkev často vyjadrovala k bioetickým otázkam. Prečo?
Cirkev vo všeobecnosti necháva veci dozrieť, je zdržanlivá a diplomatická. Ale to, ako sa Vatikán začal vyjadrovať k problémom klonovania a bioetiky všeobecne, ukazuje, že podľa Jána Pavla II. dozrel v tejto oblasti čas na jasné postoje, pretože tu sa už človek necitlivo dotýka čohosi posvätného.

.posunulo sa niečo v otázke celibátu a pôsobenia žien v cirkvi? Je to v dnešnej katolíckej cirkvi otázka?
Možnosť, aby boli ženy v kňazskom povolaní, nie je masová otázka, je to vec užších kruhov, nie zásadný problém cirkvi. Celibát sa však takou otázkou stáva. Má to dve roviny – manželstvo isté napätie uvoľňuje a vmnohom človeka obohacuje, ale zasa v čomsi človeka aj zväzuje. Je fakt, že celibát prináša problémy, ale je tiež fakt, že dynamika katolíckej cirkvi je daná aj tým, že kňazi sú sústredení na svoje povolanie. Zatiaľ v tejto otázke panuje v cirkvi presvedčenie, že celibát je pri všetkých problémoch užitočný. Ján Pavol II. bol v tejto otázke plne na strane tradície.

.v Rakúsku vzniklo hnutie „My sme cirkev“, ktoré volá po väčšej demokracii v katolíckej cirkvi. Má to odozvu?
Isté prvky demokracie, napríklad pri voľbe pomocných biskupov, tu už sú. Ale myslím si, že katolícka cirkev zostane monarchistická. A v tom je podľa mňa jej sila.

.prečo?
Pretože v rozhodujúcich situáciách je potrebné jasné slovo. Demokracia je dobrá v politike, nie v cirkvi, kde by nezhody v dôležitých hlasovaniach často viedli k zlým koncom. Takých chvíľ nie je veľa, ale sú úplne kľúčové a potrebujú niekoho, kto na seba vezme celú zodpovednosť. Práve Ján Pavol II. bol potvrdením tejto pravdy.

.vy osobne ste ešte pred koncom tisícročia tvrdili, že už vtedy dosť chorý Ján Pavol II. dovedie cirkev do ďalšieho milénia. Stalo sa. A roky potom ste zasa tvrdili, že ešte nechce zomrieť, pretože cíti niečo dôležité. Čo ste tým mysleli?
Väčšina veľkých osobností sveta má vo svojom živote jeden vrchol, ktorým sa zapíšu do dejín. Ján Pavol II. mal jeden vrchol v zápase s komunizmom, ktorý chcel vyplieniť vieru. Ale podľa mňa tento pápež cítil, že s koncom tisícročia sa niečo môže lámať. V jeho ospravedlneniach, v istej sumarizácii, v mnohých aktoch dovnútra cirkvi sa na prelome tisícročia prekonal a dosiahol druhý vrchol. Potom som cítil, že sa akoby blíži k tretiemu vrcholu, a preto sa drží života, hoci dnes je ťažké špekulovať, čo tým vrcholom malo byť. Možno ním bolo verejné nesenie utrpenia až do posledných hodín života.

.s Jánom Pavlom II. skončilo storočie aj tisícročie. Ako sa v katolíckej cirkvi uvažuje o budúcnosti sveta?
Stáročia bola centrom kresťanského sveta Európa. Dnes je otázka, či zápas o povahu sveta ostane v Európe, alebo sa definitívne presunie inam. Európa dnes stojí na zvláštnej križovatke, vysmieva sa Pánu Bohu, siaha na nedotknuteľné veci, neuznáva žiadne tabu či tajomstvo. Toto je jedna veľká otázka dneška. Druhou je terorizmus islamistických skupín a treťou chudoba tretieho sveta.

.súvisí to s voľbou nového pápeža?
Áno, ale to, ktorú z týchto otázok identifikuje Vatikán a nový pápež ako kľúčovú, sa ukáže až spätne.

.ján Pavol II. bol monumentálna osobnosť. Nebude ďalší pápež už len preto menší?
Nie. Svet jednak zabúda a osvojí si vždy to nové. Ale najmä, cirkev vždy po zvolení nového pápeža hovorí: ,,Oznamujeme vám veľkú radosť – máme pápeža.‘‘ To je obnovujúca sa nádej a začiatok novej éry.

.čo pre vás osobne znamenal tento pápež?
Sú veci, ktoré sa nedajú celkom pomenovať.

Rozhovor bol publikovaný v týždenníku .týždeň 15/2005 dňa 11. apríla 2005