Slovensko je už vyše päť rokov členom eurozóny a eurozóna existuje viac ako päťnásť rokov. Aká je skúsenosť Slovenska s členstvom v euroklube, napríklad v porovnaní s ostatnými krajinami V4, ktoré do neho nevstúpili? V akom stave je eurozóna a aké ekonomické dôsledky prináša a aké riziká predstavuje pre slovenských občanov, ale aj pre iných v eurozóne?

Komplexné hodnotenie dôsledkov členstva Slovenska v eurozóne zatiaľ nie je možné kvôli krátkemu časovému obdobiu. Niektoré skúsenosti s eurozónou a dôsledky členstva v nej však možno identifikovať, napríklad v kontexte čoraz viditeľnejších a hlbších problémov eurozóny ako dôsledkov jej systémových príčin. Cieľom štúdie je prezentovať hlavné skúsenosti a dôsledky členstva v eurozóne na príklade Slovenska a v prepojení na podstatu eurozóny a jej vnútorne zabudovaných problémov, tým prispieť k zodpovedaniu úvodných otázok. Prostriedkom k tomu je analytické a komparatívne vyhodnotenie reality v časových radoch údajov a optika ekonomických princípov a zákonitostí.

Ekonomické zákonitosti a princípy (ako aj realita) napríklad vyvracajú ilúzie, „živené“ politikmi. Slovenskí politici pri ich presadzovaní najrýchlejšieho vstupu Slovenska do eurozóny a európski politici pri ich rýchlom zavedení eura a vytvorení eurozóny v ich terajšej podobe šírili napríklad tézy, že „voči súčasnej podobe eura a európskej ekonomickej integrácie niet alternatívy“, „menová integrácia v podobe ako prebieha je nevyhnutná“ a že „euro je zárukou vyššej prosperity“.

Tieto ilúzie sú ekonomickými omylmi, ktoré nerešpektujú princípy ekonómie. Dominantným ekonomickým omylom je predstava, že jedna mena a harmonizované podmienky sú nevyhnutným predpokladom spoločného trhu, konkurencie a ekonomickej integrácie v Európe. Podmienkou trhu a ekonomickej integrácie je však neobmedzovaná konkurencia, podložená diverzitou, a neexistencia centrálnych prekážok pre slobodné výmeny, nie napríklad administratívne stanovená jediná mena. Predstava o automatickom zvýšení prosperity po výmene mien sa tiež neopiera o ekonomické zákonitosti, konkrétne o tvorbu zdrojov bohatstva v spoločnosti.

Peter Gonda
riaditeľ a makroekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

Štúdiu Ekonomické dôsledky členstva Slovenska v eurozóne nájdete na stiahnutie (verzia v slovenčine s úvodným zrhnutím v angličtine) vo formáte .PDF tu alebo v náhľade nižšie: