Nietzsche ústami Zarathustru
hovorí príbeh o troch premenách, ktorý je zároveň
príbehom o získavaní slobody. Prvou podobou človeka je ťava, ktorá hľadá,
čo je najťažšie a chce to uniesť. Hľadá náklad, ktorý nikto iný neodniesol
a chce si ho naložiť, lebo v tom vidí svoju hodnotu a najvyššiu
cnosť. Až neskôr, keď príde na púšť si uvedomí, že život, to nie je len nosenie
bremien a spozná, že jej chýba sloboda. Tu sa premení na leva. Ten už
nevidí cnosť v nosení nákladu ale naopak, robí, čo sa mu zachce, ide, kam
si zmyslí. Vzpiera sa pravidlám, v ktorých ťava nachádzala svoju hodnotu a ničí
ich, lebo vidí ich nedokonalosť. To ale ešte nie je skutočná sloboda. Lev sa
musí premeniť na dieťa, vytvárajúce nový svet, v ktorom bude človek
skutočne slobodný.
Jeden z najznámejších
Nietzscheho textov má akiste veľa rôznych interpretácií. Možno v ňom
vidieť odpútanie sa od spoločenských a náboženských pravidiel, či kritiku
slepého nasledovania ale aj nespútaného života, vlastný autorov prechod od
romantizmu k mystike. Z podobenstva však vyplýva aj niečo iné. K slobode
sa musí dospieť, musí sa o ňu bojovať a dosiahnu ju len tí, ktorí sa
na seba neboja brať bremená zodpovednosti, ale aj vyzvať na súboj zavedené
spoločenské poriadky. Sloboda nie je obmedzovanie samého seba
a odpútavanie sa od vlastných túžob ťavy ale ani levov život bez
pravidiel. Je to niečo viac, v slobode je život a radosť z neho,
je to odvaha budovať lepšie zajtrajšky. Sloboda je o prekonávaní samého
seba.
Dve snáď najznámejšie postavy
psychológie 20. storočia, Carl G. Jung a Sigmund Freud boli Nietzschem
inšpirovaní. Hoci medzi nimi bolo veľa rozdielov a ich vnímanie ľudského
podvedomia sa líšilo, v jednom sa zhodli. Človek je často v zajatí
síl, o ktorých ani nevie a tie ho ovládajú, upierajú mu osobnú
slobodu. Len pokiaľ bude jedinec týmto silám čeliť, dokáže svoju vnútornú
slobodu získať a viesť svoj život k svojmu plnému potenciálu. Tento
proces vyžaduje dlhé roky práce, sebazaprenia, disciplíny ale aj odhalenia
vlastných nedostatkov a zraniteľností. Ak chce človek dosiahnuť osobnú
voľnosť, musí si ju vybojovať. Konfrontovať svoje temné a slabé stránky,
svoju lenivosť i bolestnú minulosť.
Slobodný jednotlivec má možnosť
nasledovať nie len to, čo je pre neho dobré a príjemné ale aj to, čo je
správne a ako dieťa v Nietzscheho príbehu tvoriť nový a lepší
svet. Iba pokiaľ človek dosiahne túto osobnú voľnosť, môže sa skutočne podieľať
na presadzovaní hodnoty slobody aj v spoločnosti. Osobná sloboda je základom
slobody v štáte či ekonomike. Len vďaka tím, ktorí majú odvahu oslobodiť
samých seba strachu, tlaku okolia či zlých pudov a deštrukčných nálad si
dokážeme slobodu vážiť. Slobodní ľudia totiž dokážu svoju slobodu preniesť aj
do iných oblastí a bez nich nie je možné slobodnú spoločnosť budovať.
Našimi hrdinami nie sú
voľnomyšlienkári a hedonisti, na tých si história nepamätá. Nie sú nimi
ani tyrani a autokrati či násilníci. Sú nimi tí, ktorí si slobodne vybrali
tú ťažšiu z ciest, lebo vedeli, že je to tak správne. Stačí sa pozrieť na
naše slovenské dejiny a vidíme, že najväčšími osobnosťami sú práve
hrdinovia slobody. Ľudovít Štúr a iní, ktorý zápasili o slobodu používať
náš vlastný jazyk, Milan R. Štefánik, ktorý bojoval o slobodný nezávislý
štát, hrdinovia protifašistického odporu ako Golian či Gabčík
a v neposlednom rade hrdinovia, ktorí si dokázali udržať osobnú
slobodu počas neslobodnej vlády proletariátu. Vďaka nim a mnohým iným dnes
vnímame slobodu ako dôležitú hodnotu a veľká časť z nás verí, že
spoločnosť by mala byť postavená práve na nej.
To, či je spoločnosť slobodná
veľmi záleží na jej usporiadaní. Politické zriadenie, ústava a zákony ale aj
to, aké hodnoty vedúce osobnosti štátu vyznávajú. To všetko má veľký vplyv na
mieru slobody. Je preto určujúce, aby v spoločnosti boli odvážni, slobodne
zmýšľajúci jedinci, ktorí sa svoje myšlienky neboja presadzovať a bojovať
za ne. Snáď ešte dôležitejšie ale v oblasti politiky je, aby sa slobodou
ako hodnotou vedúce osobnosti štátu nebáli riadiť ani keď sa dostanú
k moci.
Pre veľa ľudí žijúcich
v súčasnosti v demokratickom svete to môže znieť neuveriteľne ale
demokratické zriadenie a sloboda jednotlivca ako hodnota, na ktorej je
dobré postaviť štát sú veľmi mladé myšlienky. Faktom je, že až rok 1995
bol prvým v histórii, kedy žila polovica populácie v demokratickej
krajine. Počet autokratických štátov bol vyšší ako počet tých demokratických až
do roku 2001. Je ľahké zabudnúť, akým výzvam čelila myšlienka slobodného
demokratického sveta počas 20. storočia. Na jeho začiatku zo strany monarchií,
ktoré sa snažili zachovať stáročný poriadok, neskôr zo strany nových myšlienok
fašizmu, komunizmu a nacizmu, ktoré boli pre mnohých atraktívnejšie ako
idea slobodného demokratického štátu. Pre vladárov ale aj pre mnohých bežných
ľudí je lákavejšia myšlienka štátu ako mocného Leviathana, ktorý bude dohliadať
a starať sa o všetko.
Boli to odvážni muži a ženy,
ktorí, hoci mohli mať v rukách moc sa jej vzdali a s odvahou
a trpezlivosťou radšej začali budovať spoločenské zriadenie založené na
slobode jednotlivca. Snáď najlepším príkladom je založenie Spojených štátov amerických
v roku 1776. Hoci všetky významné svetové mocnosti boli v tom čase
monarchiami, zakladatelia nového štátu sa rozhodli pre odvážny krok. Založili
ústavu svojej krajiny na myšlienkach Johna Lockea a iných filozofoch
osvietenstva. Na myšlienkach prirodzených ľudských práv a slobôd, rovnosti
ľudí a deľby štátnej moci. Isteže toto zriadenie nebolo dokonalé. Trvalo
89 rokov, kým bolo zrušené otroctvo, 144 rokov, kým sa na správe štátu mohli
plne podieľať ženy a 190 rokov, kým bola zakázaná diskriminácia na základe
farby pleti. Napriek nedokonalostiam sa však vždy našli ďalší a ďalší
odvážni a slobodne zmýšľajúci občania, hrdinovia slobody, ktorí dokázali
slobodu svoju a ostatných postaviť ako ideál, za ktorý sa oplatí bojovať
a hoci boli takmer vždy v pozícii menšiny a nevýhody, tento boj
im stál za to.
Z nášho pohľadu sa nám tento
proces môže zdať pomalý a frustrujúci. Slobodu ale nejde vybojovať za deň.
Je to beh na dlhú trať, boj o slobodu môže trvať roky v prípade
jednotlivca a celé dekády v prípade spoločnosti. A v tom je
práve ten rozdiel. Slobodná spoločnosť dokáže naprávať samú seba. Aj keď by sa
mohlo zdať že mnohé revolúcie či náhle spoločenské zmeny priniesli slobodu
v priebehu pár týždňov či mesiacov, nie je to tak. Tento rok si
pripomíname 30 rokov od Nežnej revolúcie, ktorá priniesla víťazstvo slobody
u nás. Mnohí by povedali, že sa to najdôležitejšie odohralo
v priebehu pár dní čí týždňov okolo 17. novembra. Zabúdajú ale na to, že
tomu predchádzal Palachov týždeň, Sviečková manifestácia, Charta 77 či Pražská
jar, k zápasu o slobodu neprispeli len tisíce na námestiach ale aj
tisíce tých, ktorí sa počas 41 rokov vlády komunistov nepoddali a bojovali
za slobodu celej spoločnosti. Mnohí z nich na vytúženú slobodu nikdy
nedovideli, skončili v uránových baniach, väzení alebo v exile.
Slobodu možno ťažko definovať. Avšak keď stretneme slobodného človeka, hneď u neho túto hodnotu rozpoznáme. Ľudia, ktorí sa dokážu zastať slabších, nasledovať svoje sny či mať jednoduchú radosť zo života si podvedome získavajú náš rešpekt. Pritom slobodný môže byť každý z nás. Chce to ale trpezlivosť a odvahu, teda to, čo nám často chýba. O slobodu sa musíme pobiť a to je ťažké, avšak nevyhnutné. Len tí, ktorí si svoju slobodu vybojovali dokážu rozpoznať jej hodnotu aj v spoločnosti a byť jej svedomím. Slobodná spoločnosť môže byť len tá, v ktorej žijú slobodní ľudia. Aby sme si slobodu zaslúžili na kolektívnej úrovni, musíme o ňu bojovať na tej individuálnej, inak budú naše snahy dopredu odsúdené k neúspechu. Robert Frost povedal, že sloboda spočíva v odvahe. V odvahe postaviť sa sám sebe či nespravodlivosti, odvahe odolať tlaku iných, v odvahe žiť svoj život naplno. V odvahe stať sa čo i len malým hrdinom slobody a prispieť tak k boju o slobodnú spoločnosť.
Autor je študentom Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Esej sa umiestnila na 3. mieste v rámci súťaže Študentská esej 2019.
Referencie
- NIETZSCHE, Friedrich. Tak pravil Zarathustra: kniha pro všechny a pro nikoho. Praha: Vyšehrad, 2013. ISBN 978-80-7429-375-7
- Number of world citizens living under different political regimes. (2019). Cit 16. november 2019, z Our World in Data website: https://ourworldindata.org/grapher/world-pop-by-political-regime